Kriváň

Liptovský Peuterey

„Čo nové na liptovskom Peutereyi?“ Prebúdza ma veselý Janov hlas v telefóne. Rannú reláciu so základným táborom by sme mali, teraz už len vyhrabať sa z príjemne teplého spacáku a pustiť sa do „vrcholového útoku“. S Vargim sme si na našu krivánsku miniexpedíciu, vybrali prvý zimný deň a teda jednu z najdlhších nocí v roku. Veď, prečo nie? Aj z našich malých Tatier, si človek dokáže, vytvoriť skutočné veľhory. Včerajší nastúp vysvietenou Furkotskou dolinou nám zabral príjemne dve hoďky. Vo Furkotskom sedle sme tesne pred obedom, obdivovali zubatý hrebeň Hrubô, zvlnené Liptovské kopy ale hlavne náš cieľ- Kriváň. Traduje sa, že skôr ako sa ho dotkol prvý človek, zavadil oň svojím krídlom anjel, ktorý skrivil končiar. Až potom prišli všetci tí pastieri, pytliaci, cestovatelia, vodcovia a horolezci. Obdivovali ho rovnako, ako ho obdivujeme dnes mi. A samozrejme túžili naň vystúpiť. Ani v tomto nie sme iní... Obklopili nás tajomné tiene doliny Nefcerky a zostup pod hrebeň, nám zabral ďalšiu hodinku. Konečne prišlo aj na lezenie. Deň sa síce medzičasom prehupol do svojej druhej polovice, ale svetlo sme chceli využiť, ako sa najlepšie dalo. Snehový žliabok a krátky komín za III, nás doviedli na Malú Krivánsku strážnicu, tu sa začína samotný Krivánsky hrebeň. Liptovský Peuterey! Aké výstižné pomenovanie. Pre tých, ktorí v detstve flákali povinnú horolezeckú literatúru, len uvediem, že Peutereyský hrebeň je jeden z najdlhších a najťažších hrebeňov na Mont Blancu. V Tatrách máme takýchto „peutereyov“ hneď niekoľko. Samozrejme menších a kratších, ale severozápadný hrebeň Kriváňa s prevýšením 1100 metrov, určite patrí medzi ne. Nevýrazným úbočím sa cez kosodrevinu a hlboký mokrý sneh, predierame na Veľkú Krivánsku strážnicu. Ach, tento náš kosodrevinizmus, bez neho by to snáď ani nebolo ono. Lahodná vôňa ihličia, živicou dolepené goráče a kamzičie chodníčky. Kam sa hrabú všetky Everesty, Trangá a El Kapitány? Od sedla, ktorým vedie Poľovnícky priechod, hrebeň naberá na strmosti a všetko chytá výrazne horskejší charakter. Kosovku a trávu, strieda skala a strmý sneh. Pekným rebrom II-III, lezieme na vrchol Prednej Krivánskej veže. Slnko pomaly zapadá za obzorom Nízkych Tatier a my s úžasom hľadíme na tú hru farieb. Oranžova, ružová, šedá a zrazu tma. Tesne pod vrcholom veže si rozkladáme pohodlný bivak, ktorý dokonca poskytuje luxus vodorovnej polohy pre každého. Varíme, kecáme, čumíme na padajúce hviezdy a zase kecáme. Ja sa pred spaním ešte pohrúžim do kaukazkých príbehov v knihe slávneho Michaila Chergianiho. Ušba, Šchelda, Donguz Orun, Nakra Tau. Možno raz... Zrazu zvoní telefón. Jano volá. Už je ráno, treba sa hýbať. Vyťahujeme lano, ktoré doteraz odpočívalo na dne batohu a nepríjemným trojkovým lezením, sa postupne dostávame cez Prostrednú a Zadnú Krivánsku vežu až na Vežu nad Kotlinami. Lezenie naberá na vážnosti, hrebeň sa výrazne zúžil a šluchta, či už na stranu Nefcerky, alebo do Kotlín, sa poriadne zväčšila. Ale vrchol sa približuje! Celú severozápadnú stenu, máme ako na dlani a podmienky v nej sú doslova chamonixské, o čom sme sa pred pár dňami s Lukášom, presvedčili na vlastnej koži...

Vraj, že by sme sa mohli ísť niekam len tak prejsť. Na lyžiach samozrejme. Už vtedy som tušil, že z toho zase raz bude fajnové lezenie, keďže Lukáš mi potreboval „vrátiť“ letnú Innominatu. Prvá sedačka nás vytiahla pod Solisko, Furkotou sme sa preťapkali do Nefcerky a opatrne nakukli do severu. Jasné, že nezostalo len pri pohľade a tak teda, pozrieme si steny pekne zblízka. Už keď sme až tu, dáme si aspoň tento žľab. Severnou roklinou (Klemensiewicz-Maslanka), sme rýchlo vybehli do Štrbiny nad Kotlinami, kde nás pre zmenu ohromila SZ stena. Miernym zostupom a traverzom, sme zišli do Kotlín a Ľavým žľabom (Szcepanski), vyšli do Priehyby Kriváňa. BOMBA! Všetko vržďalo a pišťalo. Dokonalý alpský polystyrén, doma na Kriváni! Hrebeň, záverečný výšvih a vrcholový dvojkríž. Obuť lyže a davaj južným žľabom na Pavlov chrbát. Tu ešte stále nemáme dosť, lepíme pásy a Važeckou dolinou, cez Sedielkový prechod a Furkotu naspäť odkiaľ sme ráno vyrazili. Na prvú tohtoročnú lyžovačku, som si celkom dobre zaliezol a spoznal krásny kút Tatier!

...Vargiho vyškerená tvár, vykúka spoza preveja. Sedím v snehu, chrúmem Marvu a „bars master“, uznanlivo pokyvuje hlavou. Asi, že dobre napiekol. Alebo len tak, že je tu pekne. Je presne dvanásť hodín a na vrchol nám zostáva už len kúsok. Preliezame poriadne vzdušného skalného koňa a napájame sa na stopu, ktorú sme s Lukášom urobili. Záverečný výšvih, vrcholový dvojkríž a davaj dole. Tento krát, však pekne poctivo bez lyží až na Tri studničky, kde už čaká „podporný team“, ktorý nás v bezpečí dopraví do základného tábora...

Vylezené cesty:
Kriváň (S stena)- Severnou roklinou II/50° (19.12.2016)
Kriváň (SZ stena)- Ľavým žľabom III/WI2 (19.12.2016)
Kriváň (SZ hrebeň)- Krivánsky hrebeň III (21.-22.12.2016)

Maroš