Aiguilles de Chamonix

Hrebeň chamonixských ihiel

August! Údolie praská vo švíkoch, na lanovky sa stoja niekoľko hodinové rady a štandy sú ovešané strapcami ľudí. Ideálny čas, nabaliť plný batoh vecí a vypadnúť na pár dní niekam, kde je kľud...
A hrebeň Aiguilles de Chamonix, je na to ako stvorený. Chamonixské ihličky, mám oblezené spredu, zozadu, zľava aj sprava. Vďačím im za veľa a čo sa lezenia týka, v podstate som na nich vyrástol. A práve preto, jediná logická vec, ktorá zostávala, bolo spojiť ich všetky do jedného celku. Traverzom po hrebeni.
Keď si to rozmeníme na drobné, jedná sa o 5 samostatných túr:
Traverse Charmoz-Grépon
Traverse Blatiére-Ciseaux-Fou
Dent du Caiman- Voie Allain/Leininger
Dent du Crocodile- NE Ridge
Traverse Midi-Plan
Viac ako 4 km lezenia, 3 dni, 2 bivaky a 10 krásnych vrcholov!

Na úvod trošičku histórie. To, že v roku 1786 dvaja miestňáci, Balmat s Paccardom, svojim prvovýstupom na Mont Blanc, „vynašli“ alpinizmus, asi všetci vieme. V 19.storočí Whymper, Croz a mnohí ďalší, pokračovali zvyšnými štvortisícovkami: Verte, Jorasses, Tacul... Všetko to vyvrcholilo v roku 1865, prelezom steny Brenva, opäť na Mont Blanc. Až prišiel Mummery. A spolu s ním, ťažké skalné lezenie. Písal sa rok 1881, keď si spolu s Burgenerom a Venetzom, vybrali za cieľ Grépon a traverz cez jeho vrcholy. Čakali tam na nich špáry a širočiny, aké sa v tej dobe, neliezli ešte ani na pieskoch. Vznikla legenda, ktorú tento odvážny Brit humorne, pomenoval: „an easy day for a lady.“ Pričom vzápätí dodal, že je to najťažšie skalné lezenie v Chamonix. Ba, čo viac, v celých Alpách!
Určite ste už počuli, že špára, je jeden veľký chyt. Keď vám to bude najbližšie niekto v stokrát nacvičenom sokolíku na domácej skalke tvrdiť, pošlite ho na Grépon. Práve tam sme náš výlet, začali aj my.
Skorý ranný štart z bivaku asi hodinku chôdze od Plan de l´Aiguille. Zrýchlený tep na nantillonskom ľadovci a zahrievacie lezenie na prvý vrchol- Aiguille des Grands Charmoz. A potom to začalo. Mummery crack (IV+), Rateau á Chévre (IV), Venetz crack (IV). To sú čísla, čo? Verte mi, že v nich budete so slzami v očiach spomínať ako vám to v tých slovenských deviatkach dobre išlo... Z vrcholu sme zlanili do sedla Col des Nantillons a cestou Spencer couloir, vystúpali tesne pod vrchol Aiguille de Blatiére, kde sme si pripravili parádny bivak. A stihli ešte aj tretí summit.
Druhý deň extravagantné chamonixské nožnice (Aiguille de Ciseaux), pekná trojková hrana na Aiguille du Fou a 6 vzdušných zlaňákov. Menšie „pointy“ ako Lepiney, či Chevalier sme pretraverzovali popod ich vrcholmi a s otvorenými ústami, sme zastali pod vežou Dent du Caiman. Času bolo stále dosť, teda sme sa pustili do veľkej klasiky v jeho východnej stene. Cesta z roku 1935, od pánov Allain/Leininger (áno presne tých, čo ako prví, vyliezli severnú stenu Petit Dru), mimochodom bolo to iba dva týždne potom, ako si všetko potrebné natrénovali práve tu! Päťka. Ale zase trochu iná, ako ju poznáme z Volovky. Dve dĺžky pod vrcholom sme natrafili na komfortné police a zaľahli do spacákov. Na dnes bolo toho viac než dosť.
Deň č.3, strmý vrchol Caimanu, úchvatný päťkový a asi tak desaťnásobný „Žabák“ na Dent du Crocodile (jednoznačne najkrajšia časť celého hrebeňa) a konečne Aiguille du Plan! No a samozrejme 3-hodinová turistika na Aiguille du Midi, počas ktorej sme si stihli ešte celkom slušne zaliezť...
A bolo. Postavili sme sa do šóry a poslušne čakali na návrat do reality.

A viete, čo je na tom celom najlepšie? Vlastne, čo je najlepšie na celom Chamonix? Že jeden deň sa vlečiete po hrebeni s vyplazeným jazykom a na druhý deň si ten hrebeň, vychutnávate pohľadom z kúpaliska...

Text: Maroš