Chamomilla

Tatranská žula

Chamomilla IX? (prvovýstup)
Východný Železný štít (juhozápadná stena)
Vargi sa nechá ukecať na každú blbosť a tak som na dvojhodinový nástup s vŕtačkou, dvomi baterkami a nitmi, našiel ideálneho parťáka. Do svine sme naládovali Marvy a hurá na Tatry! Lenže ako to už býva, z mojej napozeranej krásnej sedmičky v juhozápadnej stene Východného Železeného štítu, sa vykľula zrejme dosť ťažká deviatka, ktorá nám ešte k tomu všetkému zabrala aj tri návštevy. A dajte si 3x po sebe nástup do Železnej brány. Pre rekreačných alpinistov ako sme my, nič moc.
Pokus č.1: Dal som prvé dva nity a pri vŕtaní tretieho, nastali komplikácie. Aby som to skrátil, tak ohnutý vrták, držka, rentgen v Poprade a jemne oškretá Radova vŕtačka...
Pokus č.2: Na úvod opäť jedna vzduchom chladená spolu s friendom a lokrom, ktorý Vargi schytal do kolena, ale potom už sme sa rozbehli. Prvá strieška, platnička, druhá strieška a štand. Pustili sme sa aj do hornej platne, i keď sme tušili, že tretia návšteva bude neodkladná.
Pokus č.3: Asi dve hodiny sme dobíjali prvú dĺžku a nadávali, že ktorý idiot toto navŕtal. Výhovorka znela, že je mokro. Totálne mokrú platňu v druhej dĺžke sme prehákovali až do posledného nitu, nad ktorý pribudli ešte dva a štand. Tretia dĺžka a Vargiho hákovacia seansa. Mňa tento šport popravde veľmi nebaví a hlavne som bol mysľou už niekde v Chamonix. Nakoniec tam nabombil do previšteku tri nity a záver dĺžky sme logicky napojili do Jackovičovej cesty s peknou špárou za V+.
Tak a tu je výsledok:
Chamomilla IX?, 3 dĺžky (120 metrov)
1.dĺžka (VIII), 35 metrov, 8 nitov
2.dĺžka (VIII+?), 35 metrov, 9 nitov
3.dĺžka (IX?), 40 metrov, 3 nity (záver dĺžky spoločný s Jackovičovou cestou)
Cesta je urobená odspodu, vŕtali sme s háčikov a skôb. Na opakovanie stačí 10 expresov a do záverečnej špáry 2-3 friendy strednej veľkosti. Podľa nového hodnotenia úrovne istenia v Tatrách, navrhujeme (S2). Zlaniť je výhodnejšie Tilleho hranou 2x50m.
RP sa nám zatiaľ podarilo vyliezť iba prvú dĺžku na zvyšné dve nebol čas, keďže aj cestu sme vďaka búrkam a pádom museli robiť na 3 návštevy. Klasifikácia v 2. a 3.dĺžke je len orientačná, keď sa to niekomu podarí preliezť a ohodnotiť, budeme radi.
Prajeme príjemné lezenie.
Martin Varga a Maroš Červienka
Powered by MARVA

PP variant IX+ (PP)
Veľká Lomnická veža (juhozápadná stena)
Dvakrát sme spolu s Ondrom vybehli aj do PPčka. Prvá návšteva bola celkom veselá a okrem toho, že sme nad ťažkosťami iba ohŕňali nosom, poriadne nás aj spláchla búrka. Premočení do poslednej nitky sme so zvesenými hlavami zostupovali Malou studenou dolinou. Našťastie však pred odchodom do Chamonix, zahlásili ešte dva pekné dni, ktoré som využil absolútne naplno. Najskôr zvesenie pytla z PPčka a potom dokončenie Chamomilly.
Na štande pod strechou sme rozbalili lavičku s bufetom a pustili sme sa do toho. Spodnú špárku za VIII- som si dnes natiahol ja, keďže minule sa v nej vyzabával Ondro. Rovnako aj nacvakanie kľučovej dĺžky patrilo jemu, to som si zas naposledy vyžral ja. Prvý pokus, celkovo pre mňa už piaty a čuduj sa svete ono to ide! Ondro ešte doladil jedno dôležité kolienko a ďalším pokusom už som to na všeobecné prekvapenie preliezol. 1 no hand, 3 kolienka a žaba vo výleze. Suma sumárum IX+... Jasné, že zahanbiť sa nemohol nechať ani Ondrík a ďalším pokusom to fukol rovno do denníčka. V jeho prípade myslím, že tiež pokus č.6. Zostup dolinou bol tentokrát už o čosi veselší...

Ostrva (západná stena)- Carpe Diem VIII- (OS)
Kotlový štít (juhozápadná stena)- Budhove oči VII (OS)
Dve pekné ľahšie cesty v rámci tatranského rozliezania. V oboch prípadoch sa jedná zrejme o jedno z prvých opakovaní, keďže dátum výroby, je ešte celkom čerstvý. Zatiaľ, čo si Starúch „užíval deň“ na Ostrve a luxusne vynitoval 3 dĺžky (VIII-, VII+, VIII-), do ktorých stačia iba expresky, tak Váňa s Jankom Kořínkom to naprali rovno pomedzi Budhove oči, síce tiež tromi dĺžkami (VI, VII, V), ale zato poctivo tradične s jedným nitom vždy zhruba v najťažšom mieste. Cesta, v ktorej sa sedmičkový lezec na nudu určite sťažovať nebude!

Sú tu „letné prázdniny“ takže na tatranskej žule sa opäť ukážeme až na jeseň...

Text: Maroš