Royal Traverse

Cadarese a Mont Blanc

Chamonixské rosničky sľubovali pred ďalšou periódou plechu zopár upršaných dní a tak som si doprial malý výlet do dedinky Cadarese, ktorá by sa v pohode mohla premenovať na Italian Crack Paradise! Dokonalé žulové skalky v totálne zastrčenom, divokom údolí iba hodinu jazdy autom od sedla Simplon Pass. Takže skoro za domom...
Už sa pomaly stáva pravidlom, že s Miškou a Ivom sa stretávame len v tých najlepších svetových oblastiach a inak tomu nebolo ani teraz. Cadarese jednoznačne patrí medzi absolútny top z toho, čo európske žulové skalky ponúkajú. Špáry, špáry a ešte raz špáry. Všade samé špáry. Špáry odistené nitmi, špáry po mikročokoch aj špáry na šestkového Camalota. Stropy, širočiny, sokolíky, prstovky, žabovice a parádne kútiky. A toto všetko samozrejme v dokonalej skale a v príjemnom prostredí. Nestačí??? Ešte aj pizzu tu majú výbornú! Za 4 dni som stihol okoštovať zo všetkého. Boli hand jams, finger locks, chicken wings a dokonca aj jemné wide pony. Veď to všetko z domácich skaliek poznáte tiež...
Či?

No ale poďme naspäť do hôr! Údolie opäť zaplavili horúčavy a tak sme s Kubom vymysleli záťah, na ktorý budú moje nohy ešte véééľmi dlho spomínať...

Mont Blanc
Royal Traverse III/3c/AD
41 kilometrov, 12 vrcholov, 5 štvortisícoviek a 20 hodín lezeckého (chodeckého) času.
Šialená turistika!
Z dedinky Les Contamines (Le Cugnon) (1100m) na chatu Tré la Tete a Conscrits hut.
Prvá časť hrebeňa sa volá Domes de Miage a je to jedna z najväčších miestnych klasík. Pekný snehovo-skalný hrebienok, ktorý sa tiahne od vrcholu Aiguille de la Bérangere (3425m), cez 5 dómov, najvyšší z nich má (3673m), až po chatu Durier (3360m).
Druhá časť predstavuje fantastický traverz štvortisícovky Aiguille de Bionassay (4052m), počnúc skalným lezením na južnej hrane (3c) a končiac exponovaný snehovým hrebeňom (60°), ktorý vedie do sedla Col de Bionassay. Zo sedla potom opäť turistika cez Piton des Italiens (4002m) na Dome du Goutier (4304m), kde sa to celé napojí na francúzsku klasiku Bosses Arete, ktorou hurá na vrchol Mont Blancu (4810m).
Tretia a zároveň aj záverečná časť tohto brutálneho turistického dobrodružstva spočíva v takzvanom Three Mont Blancs traverze. Čiže z vrcholu Mont Blancu, cez Mont Maudit (4465m), Mont Blanc du Tacul (4248m) až na Aiguille du Midi (3800m). A pekne cez všetky vrcholy. Žiadne obchádzky cez sedlá!
Celé sa to končí v Chamonix (1035m) buď v MBC, alebo v Poco Loco. To už nechám na Vás...

Plán bol jasný. Dáme to celé za 24 hodín a s minimom oddychov. Ešte dnes sa smejem, keď na to pomyslím. Klasický obyvačkový syndróm... Minimálne 100 krát som preklial topánky, túžil po lyžiach a rozmýšľal, do ktorej trhliny hodím batoh. No a keď sa potom plazíte pod vysvietenou južnou stenou Aiguille du Midi, kde si ľudia užívajú to najlepšie lezenie na svete, tak je vám do plaču...

Začalo to dobre a z parkoviska sme boli na chate Conscrits namiesto udávaných 6-tich hodín za 3. Nasledovala pauzička, varenie a krátky spánok. Hrebeň Domes de Miage sme tiež stiahli z 9-tich hodín na 6, no keď sme sa o šiestej ráno dovalili na chatu Durier a spod periny na nás vykukla krásna chatárka, usúdili sme, že sú zlé podmienky a že Mont Blanc nikam neutečie. Sympatická Manon sa tiež potešila, že nebude celý deň sama a tak sme zahájili neplánovaný rest day. Oddýchli sme , povyzvedali čo také pekné dievča celé leto na 12-miestnej chate robí a za odmenu sme dostali fantastickú trojchodovú večeru (zeleninová polievka, lasagne a koláč). Ďakujeme! Keď pôjdete okolo určite sa zastavte! O 3:00 sme už zase dupali do kopca. Štipka lezenia, jeden pekný východ Slnka a po 6-tich hodinách sme zastali na streche Európy. Dlho sme nečakali a s vidinou obrovského hamburgeru pred očami sme valili na Midi. Samozrejme cez vrchol Mauditu a Taculu. Kúsok po 14-tej som s nepublikovateľným komentárom zhodil zo seba lano, batoh sedačku aj mačky a chvíľu len tak sedel. Druhý krát si dobre rozmyslím, či sa dám na podobnú zábavku. A Kubo asi tiež radšej odbehne zopár ultramaratónov, namiesto takejto prechádzky...

Ale bol to zážitok, aký na Ihlách nenájdete!

Text: Maroš