Chamonixské bonbóniky

Tacul Satellites a Envers des Aiguilles

Tak toto čo bolo?! 14 dní plechu. To som tu fakt ešte nezažil. Nečakane sme hneď prvý deň po príchode nasadli do kolotoča, ktorý trošku spomalil až dnes. Ale viete čo? Po večernej búrke, má byť zase pekne až do nevidím... Takže jazda môže pokračovať!

Je to tak. Chamonix ovládli brutálne horúčavy a každodenná predpoveď: „clear sky, warm atmosphere and scorching heat“, zneli až podozrivo a musím sa priznať, vôbec som im neveril. No naozaj zatiaľ za celé dva týždne čo sme tu, nespadla ani jediná kvapka.

14 dní perfektného počasia, viac ako 50 lezecký dĺžok, 6 úžasných ciest a čo je hlavné 2 možno najkrajšie skalné steny v celom Chamonix.
Grand Capucin a Aiguille du Fou. Úplné lahôdky. Bonbóniky!
No ale to už trošku predbieham...

Trident du Tacul (J stena)
La Diretta 7a/ED/200 metrov (OS)
Bonne Ethique 7a/ED/200 metrov (OS)
Všetko to začalo, keď sme sa spolu s Ondrom a Evou, vyviezli lanovkou na Midi a luxusným ľadovcom večer precupitali pod Capucíny. Excelentné podmienky a super počasie!
Pre jemnú aklimatizáciu sme zvolili slnečnú južnú stenu Trident du Tacul a na rozlez sme si vychutnali zopár krásnych špárových dĺžok do 7a. Sokolíky, prstovky a sem-tam veru aj nejaká tá širočinka. Skala bombová a výhľady do Brenvy, Anglu či Freneya, úplne dokonalé.
Za nami liezla krásna mladá talianska bombardérka Federica Mingolla, ktorá doma na skalkách drtí cesty za 8b+. 7a po frendoch jej síce veľmi nevoňalo, no popasovala sa s ním nakoniec celkom statočne. Na druhý deň si ešte šupla jedno z najvyššie položených 8a v celých Alpách- Digital crack na Cosmickom pilieri a odišla domov trénovať. Škoda...

Grand Capucin (V stena)
L´Echo des Alpages 7a+ /ED+/450 metrov (OS)
My sme sa na druhý deň ráno vypravili do „Ozveny“ na Kapucína. 13 úplne skvostných dĺžok, mega špáry a skala ako z rozprávky. Naozaj krásna cesta. Jeden z povestných bonbónikov a možno najkrajšia skalná cesta v CHAM. Logická línia, ktorá vedie stredom steny a vyzobáva tie najlepšie dĺžky. Na štandoch sú nity, cestou sa zlaňuje naspäť pod nástup a v jednotlivých dĺžkach sa síce nejaký ten nitík nájde tiež, no dve sady frendov odporúčam veselo pribaliť so sebou. Neviem čo by som ešte doplnil, keď sa budete motať okolo Kapucína, určite si to vylezte!

Tour Verte (J stena)
Retour a la Montagne 7b/ED+/200 metrov (OS)
Koncom prvého týždňa ma prišiel pozrieť Sali a vybehli sme na Ihly. Ďalší Levičan na Envers des Aiguilles! V sprievode dvoch sympatických Francúzok sme sa domotali v hroznej horúčave na chatu a poobede ešte narýchlo vyliezli ďalší miestny bonbónik, tento krát od majstra Piolu. „Návrat do hôr“ sa naozaj vydaril a príjemný večer na chate, ten snáď nemôže sklamať nikdy...

1.st Pointe des Nantillons (J stena)
Au nom de la Rose 7a+/ED/350 metrov (PP)
Predposledná cesta na Nantillons! Začína mi to tu trošku ubúdať. Navyše mi baby na chate nechceli dať tradičnú zľavu za ubytko, vraj to už nie je pod 25 rokov, ale pod 24.
Asi starnem... To som sa teda dočkal, namiesto vernostnej zľavy, platím raz toľko.
Ale cesta fajná, len brutálne teplo!

Aiguille du Fou (J stena)
Voie Américaine 7c/ABO/600 metrov (PP)
A keď už sme sa pustili do tých chamonixských bonbónikov, tak ich vyžerieme pekne jeden za druhým. Opäť Ihly, tento raz s Ondrom. Ľahučké batohy a na chatu je to celkom rýchlovka. Divný pocit, kvôli jednej ceste som sem ešte nešlapal...
Budík ráno o druhej, balíme sa v jedálni a nejaký Frantík s vypúlenými očami a plným mechúrom na nás čumí ako na mimozemšťanov. Vraj kam ideme :).
O siedmej sme konečne v ceste. Ten nástup je nekonečný. A ten žľab čistý alpinizmus...
No ale to lezenie. Oplatilo sa. Takéto špáry som liezol naposledy v Yosemitoch.
TOTÁLNA PECKA!
12 dĺžok a v každej je to boj o život, ešte aj v tom poslednom 5c. Dobre, že som si so sebou zobral Ondra. Kľúčové 7c sme síce natiahli obaja na PP, druhým pokusom a hnusnú prstovku za 7a+ som po jeho neúspešných pokusoch, nejakým zázrakom dal na Flash, ale v tých 6béčkach pod vrškom ma už tak otváralo, že by som to bez neho dávno zabalil a zlaňoval dolu. Dobrý je ten chlapec. A viete kto je ešte dobrý? Marko Lukič a Andrej Grmovšek! Pred 10 rokmi nabehli do južnej steny Fou, vyliezli za 4,5h. cestu Les Ailes de Desir (7c) a ako druhú si dali práve Voie Americane (7c) za 6h. Nechápem!
Len pre informáciu my sme to otočili z chaty do chaty za 21 hodín...
Ráno nás na terase so širokým úsmevom na tvári vítali chatárky. Za ubytovanie skoro ani nechceli peniaze a naúčtovali nám aj zľavy, ktoré si podľa mňa zrovna vymysleli.
Vraj aké to bolo. A či sme vyliezli. A že sme tento rok prví, možno aj poslední.
Či by sme im nemohli na facebooku zdieľať zopár fotiek, keď zídeme dole...
Zdá sa, že francúzske baby, letia na čísla!

Text: Maroš