Saská škola

Falkenstein, Affensteine, Kleiner Lorenzstein

Opäť sa blíži víkend a opäť piesky. Spolu s Rasťom vyrážame vo štvrtok poobede smer Brno. Tam pribaľujeme Šuhyho s Brňákmi (Martina, Leoš) a pekne naprataní valíme ďalej na sever. Tesne pred polnocou prichádzame do Labáku, kde na Ľavom brehu v starom známom Dolním Žlebe, využívame pohostinnosť chatky horolezeckého oddielu, o ktorú sa stará sympatický starý pán, samozrejme ako inak tiež bývalý pieskar. Nocľah za 50kč/osoba+ nejaké drobáky za parkovné je pre mňa po zimných výletoch do predraženého Chamonix, úplne nepochopiteľný. Super, že takéto miesta ešte stále existujú. A keď sa ráno zobudíte, v peci je zakúrené a vyše 80 ročný ujo nosí drevo s úsmevom na tvári, tak si pomyslíte, že dobro na tomto svete ešte stále existuje...
Vítame sa, raňajkujeme a potom už každý vyrážame do skál. Šuhy s Rasťom volia známu a previsnutú Žltú stenu, kde bude určite sucho, Brňáci majú namierené do Mordoru a ja sa naloďujem na prievoz smer SASKO!

V Bad Schandau ma pred miestnou pekárničkou víta Alešák. Skutočný pieskar s rukami ako lopaty, ktorý má od Ádru cez Skalák až po Sasko vylezené cesty, z ktorých by drvivej väčšine lezcov padla sánka. Mám na mysli cesty, v ktorých to treba mať v hlave skutočne zrovnané. Cesty pod ktorými sa chodí aj niekoľko sezón a čaká sa na ten správny deň. Cesty, v ktorých sa Vám už len pri pohľade na ne rozbúcha srdce a spotia prsty na rukách.
Najnepríjemnejšie výkričníkové špáry od Šolca alebo Cikána?
Najhladšie hlaďasy od Kokšu?
Najlegendárnejšie steny od Bernda Arnolda?
Pre Alešáka bežný deň v skalách. A večer na dolez kľudne niečo, čo nemá opakovanie už dobrých 20 rokov...
Dávno sa mi nestalo, že by som za niekým nestačil liezť. Či v horách, alebo na skalách, človek väčšinou má nejakú rezervu. No za Alešákom som cez víkend v Sasku jednoducho nestíhal...

Falkenstein
V piatok vyrážame pod miestnu dominantu Falkenstein. Óóóbrovská veža s množstvom fantastických ciest. Po daždi opatrne vyberáme rozľahlú južnú stenu, ktorá by mohla byť vyfúkaná. Veď keď to dnes nepôjde tak sa na to vyprdneme. Rozliezame sa v novšej stenovej ceste Der Wolkenzahler VIIIa. Príjemné lezenie na naše prekvapenie stenu stihlo pekne vyfúkať a tak si hneď vychutnávam aj vedľajšiu *S-Riss direkt VIIb s krásnym a dobre odisteným dolezovým stenovým variantom *Falkenherz VIIIc. Alešák si samozrejme vyberá Arnoldove skvosty a po pokusoch o voľný prelez Zentrale S-Wand IXc, vyberá veľkolepý a odvážny priestup pravej časti južnej steny !Rechte S-Wand IXa. 80 metrová lezenica, 1.kruh v 15 metroch a druhý v 50-tich metroch!!! Najťažšie lezenie predstavuje trhlinka s tenučkými smyčkami pod prvým a jemný výlezový rajbunk tesne pod vrškom. Celú cestu si vychutnávam na bezpečnom konci lana a som veru vďačný. Skutočné umelecké dielo. Vždy som si myslel, že v cestách s výkričníkom sa nezakladá a nepadá. Alešák ma však svojím lezením úplne vyviedol z omylu. V Rechte S-Wand som videl, že smyčka môže mať kvalitu kruhu a ľudia, ktorí to vedia jednoducho neriskujú, lezú bezpečne a na istotu...
So západom Slnka doliezame na vršok a zapisujeme sa do knižky. Ešte zlaňák do nocou zahaleného borovicového lesa a spokojne sa vraciame naspäť k autu.

Affensteine
Sobotné ráno nás zastihlo v peknom bivaku pod previsom v oblasti Affensteine. Na rozlez si vyberáme spektakulárnu vežu Brosinnadel. Rozliezam sa v Rengerkante VIIb, ktorá bola vylezená už v roku 1920, čo je na tak vzdušnú hranu naozaj sila. Druhý výber patrí Alešákovy a hádajte čo? Vyberá zase Arnolda a zase s výkričníkom. Z cesty !Westwand VIIIa sa nakoniec vykľuje bombová lezenica s úvodným komínikom, špárou pod prvým a jemnou hrankou na vršok. Zhodujeme sa, že v Ádri VIIb s hviezdičkou, i keď pre mňa teda len z pohľadu druholezca... Nasledujú niekoľkometrové vzduchom chladené držky do prvého kruhu s nohami tesne nad policou vo vedľajšej Westweg IXc. Neviem, mám vôbec písať, že cesta je to od Arnolda? Nakoniec Alešák prebíja tvrdý boulder a z miesta, kde sa už nepadá, takzvanej „no fall zone“ to drží pevne vo svojich rukách. Z vršku sa to dá zlaniť tak s radosťou odmietam druhý koniec lana a radšej si na opačnej strane veže vyleziem novšiu cestu Regenbogen VIIIa, po 6.kruh, odkiaľ zase zlaňujem dole ja, aby sme nemuseli doliezať obaja. Presúvame sa na vežu Wilder Kopf, ktorá je známa predovšetkým svojou západnou hranou. V roku 1918!!! tu vzniklo vôbec prvé VIIIa v Sasku a teda aj na celom svete. To ste tušili, že starí Sasi liezli už po 1.svetovej vojne klasifikáciu VII- až VII??? Samozrejme, že ma to hneď chytilo za srdce a vyliezť si cestu s takouto históriou by bol hriech. A keď som sa zo sprievodcu dozvedel, že *Westkante VIIIa, má aj priamy variant **Direkte Westkante VIIIb, ktorý urobila dvojica Bernd Arnold a Herbert Richter, už aj som sa naväzoval na lano. Alešák už cestu liezol, ale dalo sa to celé natiahnuť na 60 metrov (4 kruhy+ nejaké smyčky), teda všetko bolo jasné. A verte mi, že s OS prelezu som mal naozaj obrovskú radosť. So zapadajúcim Slnkom sme sa presunuli ešte pod Freier Turm, kde Alešák vybral parádnu špárovú *Talweg VIIIb, s nástupovým Linke EV VIIIc. Ťažké stenové lezenie pod prvým, ešte ťažšie dierky nad ním a super žabovica mierne do previsu. Navyše miesto klasického dolezu sme doliezali priamym variantom jemnou trhlinkou so smyčkami, čo bol možno nový variant, ale kto sa v tom má vyznať, že? Tak, či onak absolútna čerešnička za dokonalým dňom v Sasku...

Kleiner Lorenzstein
Nedeľa sa už niesla v znamení pohody. Teda z mojej strany, Alešák nezastaviteľne valil ďalej. Vždy keď som si myslel, že po tejto ceste už musí mať dosť, vždy naliezol do ďalšej a do ešte ťažšej... Rozliezol som sa v peknej kútovej špáre Ostriss VIIa, ktorá hore prechádzala do origoš saského komína. Druhá v poradí bola *Schwarzer Risse VIIb s jedným kruhom a úplne tutovou žabou. Hneď vedľa absolútna perla snáď celého výjazdu, 4-kruhová hrana **Direkte Schwarze Kante VIIIb. Úplne famózne lezenie, také po ktorom si poviete, že kde ste do čerta doteraz boli a prečo ste to ešte neliezli. Lebo Priama Čierna Hrana je cesta, za ktorou sa oplatí cestovať aj do pekla... Alešák pomedzi toto moje popoliezanie zatiaľ povymetal zopár bonbónikov a úplným vrcholom celého víkendu bola opäť Arnoldova cesta *KleineKanada IXb. Úžasný boj, veľkolepé predstavenie a čo sa mňa týka, nemusím si najbližší mesiac pozrieť žiadne lezecké video... A keď sa ma po perfektnom asi 1 a pol hodinovom OS preleze Alešák opýtal, či by si nemohol skúsiť ešte direkt variantu za IXc, tak som skoro spadol na riť.

Fantastický víkend na Saskom piesku, so super parťákom. Ďakujem za poukazovanie skutočných skvostov a za cenné rady. Bolo to super!

Po návrate do Dolního Žlebu sme zasadli s Rasťom ku Kosťovi na smažák s kofolou a povymieňali sme si zážitky. Chalani liezli prvý deň na Žltej stene, druhý na Barokní a tretí si užili na Blešom trhu. Šuhy pokosil zopár deviatok na OS, jednu desítku a Rasťovi sa zase zadarilo v ceste Žlutá zimnice IXa na Flash + samozrejme niekoľko pekných osmičiek k tomu... Večer sme sa všetci piati naložili do auta a so zodratými prstami, ale spokojní a šťastní, vyrazili na cestu domov.

Text: Maroš