Adršpašské klasiky

...s veľkým K!

Adršpach je miesto, do ktorého, keď sa raz človek zamiluje, nedokáže už odolať jeho vábeniu. Len tá prechádzka skalným mestom, tá atmoška večer u Tošováka a ten ranný hukot vláčika.
Chvíle keď si utierate spotené prsty do roztrhaných teplákov a so zrýchleným tepom stojíte pod vysnívanou cestou. Pôjde to dnes, alebo to odložíme na neurčito?...
Chvíle, keď celý spotený cvakáte prvý kruh, alebo keď prešlapujete vo vrcholovom rajbase.
A ten pocit! Pocit, keď leziete po stopách skutočných legiend. Pocit, keď robíte kroky, o ktorých sa Vám sníva už celé roky a viete, že v nich nemôžete urobiť žiadnu chybu. A pocit, keď sa rozhliadate z vrcholu po preleze jednej z tých ciest, čo ste obchádzali už veľmi dlho....

Po dvoch objavitelských výjazdoch do Hruboskalska a na Prachov, hádžeme kotvu opäť v Ádri.
Ako povedal Alešák:"pachatel se vrací na místo činu..."
Počasie síce nie je ideálne, ale liezť sa dá a to je hlavné! Skoro ráno utekáme nažhavení spolu s Katkou medzi vežičky. Ľavé rameno sa pri spomienke na známe špáry jemne zachveje, ale sľúbil som mu, že sa do všetkého budem montovať pravačkou...

Zámek- Klenba VIIIa
...Sedím si tak v jednej ohlodanej erárnej smyčke a mapujem zvyšok previsu, ktorý mám ešte pred sebou. Zrazu, prááásk a nedobrovoľne testujem pevnosť aj tej spodnejšej smyčky....
Klenba je jedna z najväčších klasík v celom Ádri! Pri pohľade od Tošováka, pôsobí veľkolepo a dominantne. Je to cesta, ktorá svojim vzhľadom doslova volá:"poď a vylez ma!" Aj preto je zvláštne, že zostala voľná aj po saských nájazdoch na Adršpach a úspešná bola až nová vlna domácich prvovýstupcov (Krecbach a bratia Meierovi v roku 1966).
A tak sme si jedno poobedie povedali, že už bolo dosť obchádzania a obzerávania, ideme do toho!...

Eliška- Polická/Stará cesta VIIc (VIIIb)
Ďalšou v poradí bola na zozname Eliška. Strmá, vysoká a hladká dominanta v adršpašskom Panoptiku. 60 metrov zelenej širocino-komínovej radosti s dvomi kruhmi v dolnej časti, strieda v doleze parádny 10 metrový rajbuňk, v ktorom sú kruhy tri! Paradox aký nájdete len v Ádri... Širočiny v Polickej ceste ničím neoslňujú, je to taký evergreen (večne zelené), ale jemné kroky cez vlnky a plytké dierky v Starej ceste sú hotové VIII béčkové labúžo. Samozrejme dá sa to postaviť, ale človek sa tak pripravý o najlepšiu lezenicu v celej ceste. Naozaj perfektná a jedna z najdlhších ciest v Adršpachu na krásnu vežičku...

Pygmalion- Krásna VIIb
Milujem Kokšove cesty! Preveria silu, špárové schopnosti, hladinu morálu aj smyčkovacie zručnosti... Ďalší z jeho absolútnych skvostov vedie na rozmanitú vežu menom Pygmalion.
K prvému (a jedinému) kruhu a nad ním je to hotový kyzový raj až som si nevedel vybrať, ktorý z trčiacich lupienkov vytrhnúť. V prostriedku kúsok nezáľudnej širočiny, ako na potvoru na ľavačku a na vršku výhľad ako z rozprávky.

Herodes- Herkulova VIIc
Z tejto cesty mi utkveli v pamäti dve veci. Tá prvá- že je to jedna z najkrajších špárových línií aké som tu liezol a tá druhá- že z predvrcholu nasleduje po 10 minútovom dramatickom nahadzovaní zlaňáku, delikátny šplh po lane... Aj takéto zážitky ponúka miestna kultúra!

Saská hlava- Stará cesta VIIb
A na záver úplná megaklasika z roku 1923. Jedna z prvých vylezených veží v celom Ádri. Plazenice, súkanice a perfektné voľné stavanie. Čo je to voľné stavanie? Kúsok pod vrcholom som založil smyčku, dobral Katku, ktorá sa postavila pod previs a počkala, kým jej poriadne postúpam po pleciach. Aj takto sa dajú riešiť veci, keď sú ľudia skúpi na kruhy...

Tak, leto na piesku sa pomaly, ale isto chýli ku koncu. Doudieraní, dotrhaní, ale spokojní a plní zážitkov meníme kurz.
Smer Alpy!

Text: Maroš