 PrachovŠpáry, steny, rajbasy...Cobychom se báli na Prachovské skaly, dudláj, dudláj, da,
do Českého ráje cesta příjemná je dudláj, dudláj, da....
Poznáte? Kto by nepoznal, že?
A tak sme sa spolu s Katkou v rámci spoznávania a objavovania krás Českého ráje po Hruboskalsku, vydali aj na Prachov.
...Horolezci, horolezkyne, horolezčata, nelezte na skálu, co je hodne špičata...
Tá absolútne najšpicatejšia a najkrajšia zo všetkých, je Prachovská jehla. Strmo sa dvíha v kopci nad turistickým okruhom a zapísať svoje mená do knižky, ktorá je zasadená na jej úzkom vrcholčeku, nie je vôbec jednoduché!
V roku 1929 sem túto knižku vyniesli, ako vlastne na väčšinu krásnych veží v Českom ráji, starí Sasi. Hlavnú úlohu pri tom zohral W.Barth a vznikla tak prvá z trojice klasických sedmičiek, ktoré na jehlu vedú. Tie zvyšné dve pridali už miestni práskači, konkrétne J.Havlík (Západni hrana VIIc) a J.Čihula (Jižní stěna VIIc). Obe tieto cesty ponúkajú doslova delikátne lezenie a zatial, čo v horúcej južnej stene sme otestovali svoje predlaktia, tak na romantickej západnej hrane, ktorú práve olizovali posledné slnečné lúče, to bolo viac o rovnováhe a o čistých keckách...
V oboch prípadoch sa vrcholovka zhoduje pri OS/RP preleze na klasifikácii VIIIb. Dokonca som kdesi počul príhodu ako dal niekto päť metrov nad kruhom vo vrcholovom rajbase Zapadní hrany "hóóódne dlouhej odsad..."
...spadnete do písku a svou rodnou vísku, nespatříte více dudláj, da...
Prachov je veľmi zaujímavá a rozmanitá oblasť. Najviac sa mi páči, že si tu človek môže na tú istú vežu vyliezť, perfektnú chytovatú stienku, hneď vedľa hladučký rajbas a ešte o kúsok ďalej krásnu špáru.
Takže špáry! Veď čo by to bolo za lezenie bez poriadnej žaby, či sokolíčka. Kráľovské žezlo drží jednoznačne prachovský Bič VIIb. Kedysi dávno niekto pleskol bičom do južnej steny Drážďanskej veže a vznikla tak nádherne zahnutá špára. Prešlo zopár rokov a ľudia ju vyzdobili piatimi kruhmi, vďaka ktorým si jej krásu dnes môže vychutnať každý. Ak samozrejme ovláda trochu tej žabovej, sokolíkovej a širočinovej techniky.
Po tom ako sa s Bičom úspešne popasovala aj Katka (pekne odspodu), presunuli sme sa na Rektorku, kde nás čakal hotový sokolíkový raj! Čihulove sokolíky VIIc, je ďalší s miestnych skvostov, ktorý jednoducho treba mať v kapse. Úplná Amerika!
Studenou spárou VIIb na Mnícha prekvákala opäť Katka a vo vrchnej časti si to osladila Čtyřkruhovou variantou VIIb, čo spolu robí bombovú špárovú lezenicu cez 4 kruhy. Mních je celkovo zaujímavá vežička, pretože prví dobyvatelia naň vystúpili už v roku 1907!
...ach přište než tě vezmu do věží, foukneš si do balónku, on tě prověří...
A na záver zopár bonbónikov. V sprievodcovi po Prachove budete darmo hľadať hviezdičky, alebo najlezenejšie cesty. Postup je však úplne jednoduchý. Ak sa pod cestou nachádza meno Havlík, je to úplná delikatesa. Predovšetkým Západní hrana VIIa na Krákorku a Údolní cesta VIIa na Skalku patria medzi najkrajšie sedmy a sú aj celkom príjemne odistené.
Z tých ťažších, ktoré sme okúsili vyniká najmä super stenovka na Rektorku s názvom A je po žížalkách VIIIc. Je to taký strmší rajbas s tromi kruhmi, v ktorom som však prekvapivo objavil kde-tu aj zopár chytov...
A viete, čo je na Prachove úplne najlepšie?
Že je celý z piesku!
A piesok je super!
Text: Maroš
|
