Tatranská klasika trochu inak

Kozí štít a Gerlach

Zavediem vás dnes do ciest, ktoré síce takisto ako tie v južnej stene Čierneho štítu, o ktorom bola reč naposledy, môžeme zaradiť medzi tatranskú klasiku, no v týchto sa dá nájsť okrem pohody a excelentnej žuly aj poctivé špárové lezenie, voľné kamene, mokré komíny a iné podobné zábavky...
Tieto línie sú zaujímavé najmä tým, že ich tu po sebe zanechali zrejme dve najväčšie legendy československého horolezectva- Radovan Kuchař a Michal Orolín.

Prvý menovaný patril medzi absolutnú horolezeckú špičku v 50-tych a 60-tych rokoch, keď okrem vyhlásených problémov na domácom piesku v Hruboskalsku, preliezal aj najvýznamnejšie tatranské, či alpské steny. Ako prvý našinec dokonca skompletizoval všetkých 6 klasických severných stien v Alpách a zúčastnil sa aj expedícií na Kaukaz a do Hindukúša. Viac o lezeckej kariére Radana Kuchařa si prečítate tu (http://www.iameslv.ttce.sk/?page=clanok&story=aktuality/static/0044).

Michal Orolín patril hlavne koncom 60-tych a na začiatku 70-tych rokov medzi najvýznamnejších prvovýstupcov v tatranských vertikálach a okrem iných vážnych expedícií do Nórska, na Kaukaz a do Himalájí, vystúpili spolu s Ivanom Fialom ako vôbec prví Čechoslováci v histórii na osemtisícovku. Bolo to v roku 1971 na Nanga Parbate po stopách slávneho Hermanna Buhla.

Kozí štít (JZ stena)- Platňou Bakoš/Orolín (VII-)
Po svižnej túre z Brnčalky do Červenej dolinky, zastavujeme pod masívom Kozieho štítu. Obchádzame často navštevované Žeruchy aj všetky ostatné kôpky a bašty, pretože sme si vybrali výraznú platňu v centrálnej stene. Táto platňa učarovala pred vyše 40-timi rokmi aj dvojici Bakoš-Orolín. Od plesa pôsobí línia naozaj krásne, no ani náhodou netušíme, čo nás čaká. Tretia dĺžka, ktorá je zároveň aj kľúčová, patrí medzi absolútne tatranské skvosty. Len podotýkam, že špárové! Naozaj jedna z najfajnovejších dĺžok, aké som v Tatrách ochutnal. Katka si celú cestu vychutnáva na prvom konci, keďže praskot môjho zničeného ramena ešte teraz znie v útrobách adršpašských širočín a ide jej to pekne od ruky. Postupne vycvaká do skôb zopár expresov a neskôr, keď už skoby vyťahuje rukami von, tak pridáva aj nejaké frendíky. Odporúčam klasickú výbavu od červeného BD až po mikráče, plus čoky do zálohy...

Gerlachovský štít (V stena)- Kuchařova cesta (VI)
Veľkým zážitkom je aj cesta s dobrodružným nádychom od dvojice Radan Kuchař-Bohuš Svatoš z roku 1953. Už mená prvovýstupcov hovoria o tom, že zrejme pôjde o kvalitný pieskovcový masaker, ale tmavý 50 metrový komín v kľúčovej dĺžke som naozaj nečakal... Príjemným spestrením celej túry je, že sa pod východnú stenu nastupuje cez Gipsyho ferratu a na vrchol sa dolieza peknou exponovanou hranou z Martinovky. Naozaj plnohodnotná túra, ktorú môžem len odporučiť všetkým, ktorých nebaví pekná skala a nity... Kuchařove cesty v Tatrách naozaj vždy stoja za to a ja som si ich zatiaľ všetky vychutnal.

Takže hor sa do toho!

Text: Maroš