Zimná pohoda v Tatrách #3

Spomienka na pána Jaroslava Slámu

Dňa 26. októbra 2013 zomrel vo veku 89 rokov významný tatranský horolezec, Jaroslav Sláma.
Česť jeho pamiatke!

Spolu s Katkou sme sa začiatkom januára rozhodli uctiť si pamiatku jedného z najvýznamnejších tatranských horolezcov a prvovýstupcov 50-tych rokov, pána Jaroslava Slámu. Vybrali sme si cestu Pilierom v juhovýchodnej stene Lomnického štítu, ktorej prvovýstup urobili v lete v roku 1955 Oľga Lásková-Zibrínová a Jaroslav Sláma...

Lomnický štít (juhovýchodná stena)- Slámova cesta V
Krásny 750-metrový skalný pilier, ktorý sa tiahne stredom juhovýchodnej steny Lomnického štítu som túžil vyliezť veľmi dlho. Uchvátila ma predovšetkým strmosť a výška steny, ale aj dokonalá a logická línia v jej prostriedku. Vždy, keď som stál na Skalnatom plese a očami kopíroval smer cesty, hovoril som si, že to nebude vôbec zadarmo...
Po zoznámení sa so stenou v decembri 2009, kedy sa nám spolu s Lukášom podarilo preliezť ľahšiu Motykovu cestu (IV), som začal spriadať plány aj na Slámov pilier. Nejako som sa však nikdy do toho nedokázal odhodlať až prišiel január 2014, dobré podmienky, suchá skala a slnečné počasie...
V tichosti sa pod stenou naväzujeme na lano, práve začína svitať a ja sa na chvíľu zahľadím do steny. Nasucho pregĺgam a rozmýšľam nad cestami, ktoré som už od pána Jaroslava Slámu liezol. Či to bola východná stena Širokej veže, ktorú sme liezli s Liborom v zime 2010, alebo južná stena Malého Kolového štítu, vždy to bol tvrdý boj a dnes to bude navyše okorenené takmer 800-metrovou výškou steny a krátkym januárovým dňom...
Postupne začíname ukrajovať prvé metre a veru, liezť treba hneď od začiatku. Chvíľku si vychutnávame aj prvé slnečné lúče a ťažšie skalné úseky lezieme s holými rukami, prípadne s jedným čakanom. Snažíme sa zbytočne nezdržovať a liezť čo najrýchlejšie, ak totiž nechceme bivakovať musíme to zvládnuť za 10 hodín. Pred obedom míňame prvú vežičku vo štvrtine steny a hneď sa púšťame do kľúčovej stienky druhej veže, ktorá je preťatá peknou špárou.
Tak a potvrdilo sa mi to, čoho som sa najviac obával. Klasická tatranská päťka!
Klobúk dole pán Sláma, aj pred Vami, pani Zibrínová...
Nad druhou vežou sa dostávame do ľahšieho terénu a lezieme chvíľu súčasne. Okolo 13:00 sme za polovicou steny a zdá sa, že by sme to naozaj mohli stihnúť bez bivaku. Okolo nás prefrčí lanovka plná ľudí a Katka sranduje nech nám objednajú hore pivo. Také jednoduché to však nebude, ešte je pred nami kľúčová časť výstupu- vrcholová stena! Čakany idú opäť na sedačku, rukavice do vetrovky a púšťame sa do čistej skaly. Poctivé lezenie ma núti premýšľať nad tým, že tí tatranskí klasici jednoducho vedeli ako má vyzerať poriadna päťka...
Tesne pred zotmením doliezame po deviatich hodinách tvrdej driny na vrchol Lomnického štítu. Dokonalá klasika, ktorú vo svojom zimnom tatranskom zozname určite radím medzi TOP, či už do krásy, alebo poctivosti....

Ešte niekoľko dní po prelezení Slámovho piliera som rozmýšľal nad touto cestou. V stene sme natiahli plných 18 dĺžok, trvalo nám to 9 hodín a liezli sme niekoľko skalných úsekov klasifikácie V. V roku 1955 to bol ako prvovýstup a za deň krásny výkon, čo ma však šokovalo najviac, pán Jaroslav Sláma, iba niekoľko mesiacov po letnom prvovýstupe urobil aj prvý zimný prelez tejto cesty s jedným bivakom!!! Myslím, že to naozaj dokonalo vypovedá o jeho kvalitách a o tom, že to bol jednoducho jeden z najlepších horolezcov, akí v našich Tatrách pôsobili.

Text: Maroš

Jaroslav Sláma sa narodil v roku 1924 v Prahe. Do Vysokých Tatier sa prvýkrát dostal v roku 1946 a prvým štítom, na ktorý vystúpil bola Vysoká. Do Tatier sa doslova zamiloval a o niekoľko rokov neskôr sa pod tatranské štíty aj presťahoval. Počas svojho života pracoval ako nosič aj ako chatár na Téryho chate, ako pracovník SAV na Lomnickom štíte, či dokonca ako horský záchranár na HS vo Vysokých Tatrách.
Jaroslav Sláma získal za svoje horolezecké výstupy titul Majster športu a bol československým reprezentantom. V rokoch 1956 až 1962 bol dokonca aj trénerom československého reprezentačného družstva.
Z horolezeckých úspechov sú významné predovšetkým jeho prvovýstupy a prvé zimné prelezy ťažkých ciest v severných stenách, ktorých urobil vo Vysokých Tatrách spolu okolo päťdesiat! Ďalej pôsobil v Alpách, na Lofotoch, na Kaukaze, kde urobil (okrem desiatky významných výstupov) prvovýstup v severnej stene Scheldy a na Pamíre bol v roku 1967 členom prvej československej výpravy a vystúpil na Leninov štít.

Významné výstupy Jaroslava Slámu vo Vysokých Tatrách:
1948- Malý Kolový štít (J stena)- prvovýstup s V. Zavřelom
1951- Malý Javorový štít (S stena)- prvovýstup s J. Mužákom
1952- Zadný Ľadový štít (S stena)- 1.zimný prelez Koroszadowicovej cesty s J. Posedníkom
1953- Lomnický štít (Z stena)- 1.zimný prelez Stanislawského cesty
1953- Prostredný hrot (SV stena)- 1.zimný prelez Koroszadowicovej cesty s B. Nejedlom
1955- Lomnický štít (JV stena)- prvovýstup s O. Láskovou-Zibrínovou
1956- Lomnický štít (JV stena)- 1.zimný prelez svojho prvovýstupu s M. Matrasom
1956- Veľký Mengusovský štít (S stena)- 2.zimný prelez Mengusovského piliera s A. Mrkos
1956- Široká veža (V stena)- zimný prvovýstup s M. Frísom
1956- Žltá stena (SV stena)- 1.zimný prelez Cagašíkovej cesty s J. Psotkom
1957- Gerlachovská veža (V stena)- zimný prvovýstup s M. Jílekom
1958- Kupola (S stena)- 1.zimný prelez Sawického cesty s J. Psotkom
1959- Galéria Ganku (SZ stena)- 1.zimný prelez Orlowského cesty s Gálfy, Urbanovič, Weinziller