Shut it down!

Separate Reality a Cedar Eater

Bielym Domom sa začali šíriť správy, že v Yosemite Valley škodia nejakí Slováci. Asi sa Amíkom zdalo, že to tu posledné dni akosi veľmi čistíme, tak vyhlásili General Government Shutdown. Zľakli sa, že vylezieme všetky špáry, tak radšej zatvorili údolie, poslali všetkých domov a odišli na dovolenku...
Mám tu však jeden odkaz: "nezastavila nás prírodná katastrofa v podobe ohňa, nezastaví nás ani toto...
Ale dosť už o politike, poďme si radšej zaliezť.
Uplynul už mesiac odkedy sme vstúpili do údolia. Krásny a výnimočný mesiac!
Rozkukali sme sa v miestnych špárach, vyliezli sme nádherné klasiky a navštívili zopár "väčších stien".
Neviem, či dokážem vybrať jeden najkrajší deň, no tie (zatiaľ) posledné, ktoré sme tu strávili boli jednoducho magické....
Sčasti to bolo možno preto, že som sa na svet pozeral dole hlavou, ale hlavne som si splnil jeden veľký sen. Sen každého, kto raz zaťal ruku v päsť a vložil ju do špáry...

Separate Reality 5.11d
Odkedy túto legendárnu 12 metrovú stropovú špáru, preliezol ako prvý Ron Kauk v roku 1977, pretieklo riečkou Merced veľa vody a zo „Separate Reality“ sa stal symbol špárového lezenia...
Stojíme na úzkej polici 200 metrov nad údolím a v nemom úžase hľadíme do strechy nad našimi hlavami...
Tak to je ona... Kráľovná všetkých špár!
Bombastická vzdušná línia, ktorá doslova volá po vylezení. No nebude to také jednoduché!
Na túto chvíľu som čakal veľmi dlho a teraz je to skutočnosť..... „oddelená skutočnosť“!
Aspoň vyskúšať si to. Aspoň odfotiť sa tu...
Ustráchane začínam liezť. Prsty sa potia, ruky sa trasú a srdce tlčie akosi rýchlejšie.....
Prvé kroky v streche sú dosť neisté. Žaby nedržia ako by mali a frendy ťahajú do doliny.
Ako to tí blázni sólujú??? Ako to mohol takmer pred 30-timi rokmi Wolfgang Gullich, preliezť neistený, bez lana iba s pytlíkom mádža??? To je neuveriteľne!!!
Po pár krokoch sa tu pomaly začínam udomácňovať a skúšam záverečný bouldrík, ktorý predstavuje kľúč k celej ceste... Z neistej, plytkej žaby treba skočiť do chytu, vypustiť nohy nad údolie a hneď ich zase vykopnúť na hranu strechy. Celkom výživné, ale reálne. Pôjde to!
Aj to išlo... Síce až na tretí pokus a iba na PP, ale som rád, že som sa mohol pozrieť na miesto, kde sa odohrávali všetky tie hrdinské činy a písala história špárového lezenia...

Cedar Eater V5 (5.12b/c)
Neďaleko od Vernal fall sa nachádza ďalší previsnutý špárový skvost, do ktorého sme sa išli v rámci jedného „oddychového“ dňa pozrieť.
Nádherná príroda okolo John Muir trail. Hustý borovicový les, divoká rieka a jedna bombová dlhočizná širočina. Stropová širočina....
Človek najskôr ani nechápe, ako sa v takom niečom do pekla dá urobiť aspoň jeden jediný krok, no po 3 hodinách nacvičovania sa mi podarilo pospájať všetky kroky. A vôbec ich nebolo málo... Nejedná sa síce o klasickú cestu, ale o boulder, ktorý však vedie 10 metrov v totálnej streche so záverečným bouldrom dobré dva metre nad zemou. A aby toho nebolo málo, celý čas sa musí liezť nohami napred!!
Po dlhom oddychu som sa poobede odhodlal na posledný (našťastie aj prelezový) pokus. Bojoval som vo výleze tak, že v Amerike padla celá vláda....

Brány parku sa zatvárajú a my s Rasťom, vyrážame za zážitkami po nekonečných diaľniciach a prašných cestách, kam nás až kolesá zavedú....

Text: Maroš