Fairy Meadows

Cesta na pamiatku Petra Šperku

Moje prvé tatranské zážitky sa spájajú s Ujcom.
Bol to Ujec, za ktorým som v tichosti kráčal prvýkrát na Gerlach. S údivom som počúval a hltal každé jedno jeho slovo. Kde je aký štít, v ktorej stene má kto aký prvovýstup, alebo ako sa volá tamtá štrbina, či hentá vežička. Dokonca aj to, kde v doline rastú najlepšie dubáky..... a 10 minút potom ako sme si posadali ku stolu na Sliezskom dome, spustil sa strašný lejak. S pohľadom von oknom a jemu typickým úsmevom na tvári hovorí: „ tak, takto lezú ozajstní horolezci...“
Ujec bol pre mňa horal v pravom slova zmysle. Horolezec, Himalájista, Skialpinista, Horský vodca, Horský záchranár, ale predovšetkým kamarát. Bol to človek, ktorý miloval hory ako málokto a prežil v nich celý život.... A práve preto nemôžem pochopiť čo sa pod Nanga Parbatom vlastne stalo. Vraj hora smrti, lenže tentokrát zabíjali ľudia. Zabíjala politika, náboženský fanatizmus, ľudská hlúposť.... Všetko pred čím nejeden z nás uteká práve do hôr. A tieto nezmysli sa stali Petrovi Šperkovi, Tónovi Dobešovi a ďalším ôsmym horolezcom osudnými. O to viac to bolí....
Peter Šperka a Anton Dobeš 4. júna vyrazili na expedíciu spolu s ukrajinskými kamarátmi. Mali v pláne vystúpiť na 9. najvyššiu horu sveta Nanga Parbat Kinshoferovou cestou v Diamírskej stene. 13.6. dorazili do základného tábora a o tri dni na to vybudovali prvý tábor. Posledná správa o ich pôsobení je z 19.6. kedy mali začať pracovať na budovaní druhého tábora. Po práci na kopci si zrejme išli oddýchnuť do základného tábora, ktorý sa im stal osudným. V noci do tábora vtrhli teroristi a postupne zastrelili 10 horolezcov z Ukrajiny, Číny, Nepálu, Litvy a zo Slovenska....

Gerlachovský kotol
A tak sme si spolu s Katkou povedali, že Gerlachovský kotol je to pravé miesto, kde si Ujec zaslúži mať cestu venovanú jeho pamiatke. Veď bol na Gerlachu ako doma.....
Čertova veža-JZ stena
„Fairy Meadows“
Cesta na pamiatku Petra Šperku
VII+/VIII-
5 dĺžok, 200 metrov, 3 hodiny
2.8.2013
Katka Húserková a Maroš Červienka
Zo Sliezskeho domu trvá nástup k vežiam v Gerlachovskom kotli asi 1,5 hodiny, ale tá turistika stojí naozaj za to! Nádherné tiché miesto, dokonalá chamonixská žula a niekoľko cca 200 metrových stien a vežičiek.
Juhozápadná stena Čertovej veže ponúka asi najlepšie lezecké možnosti a na rozlez si vyberáme cestu z roku 2010 Vamos a la placa za VI+ od dvojice Kořínek-Staroň. Krásne lezenie v dokonalom granite a miestami sa človek naozaj cíti ako v Chamonix.
Prvé tri dĺžky (III,V+,VI+) vedú cez položené vaničkové platne, žabové špárky a jemné sokolíčky. Uživí sa sada friendov, čoky a možno zopár skôb na štandy. Vrchné dĺžky (V+,IV,III) majú už taký tatranskejší charakter, teda pozor na bloky a machy. Zostúpiť sa dá pravým žľabom (pri pohľade na vežu spod steny), miestami zliezanie (II-III).
V stene by sa mali nachádzať ešte tri staršie cesty (70.roky) od dvojice Beránek-Štelbaský, no ich presný smer nie je celkom jasný. Jedna zrejme vedie výrazným komínom, ktorý oddeľuje ľavú vežu od pravej a ďalšia stredom steny pravej veže logickými kútmi a špárami...
My sme si vyhliadli smer v pravej časti steny cez výrazné strechy a krásne kompaktné platne.
Cestu sme vyliezli štýlom OS a takisto postačí klasická výbava (friendy, čoky, skoby).
Po ľahkom úvode, nasleduje kľúčová dĺžka s jemným lezení v platni (VI) a trošku morálovým previsom (VII+/VIII-). Na druhom štande sme zanechali dve skoby. V tretej dĺžke odporúčame obliezť veľký blok mierne zľava Starou cestou. Zvyšok cesty tvoria päťkové platne v krásnej skale, položené kúty, špáry a jeden úzky komínik. Všetko dôležité nájdete v nákrese....

Kostolík
Kúsok za Gerlachovským kotlom, v Batizovskej doline sa nachádza ďalší tatranský skvost-Kostolík. Jeho juhozápadná stena ponúka pekné kútové lezenie, len škoda, že také krátke...
Najskôr sme si vyliezli cestu La Bomba VII+ (OS), kde je fakt krásny sokolík v druhej dĺžke, no dúfam, že sa na mňa chalani nenahnevajú, ale objektívne sa nám táto dĺžka javila skôr ako ľahších VII-. Ale to je jedno aj tak je to Bomba!
Ako druhú sme ešte pridali Páleníčkovú cestu VI (OS), ktorá sa nám tiež veľmi páčila...

Ostrva
Skalkárčilo sa tradične aj na Ostrve. Rasťo s Mirom vyliezli Gálfyho cestu VII (RP) na Limbovci, Gulivera VIII- (OS) a AliNinu VII (OS) na Ľavej veži. Skúsili aj Starúchov Strach zo života VIII (AF), no vraj je to naozaj celkom husté...
Spolu s Katkou sme si jedno pekné poobedie vychutnali jednodĺžkovú Cestu Horskej služby aj s predĺžením VIII (PP) a vedľajšiu Cvičnú špáru VII- (OS). Druhý pohodový deň sme strávili v ceste Drlík-Stejskal VII (OS), ktorá sa asi veľmi nelezie, ale podľa mňa je to celkom škoda...

Skok
Jeden búrkový deň sme popoliezali aj na Stene pod Skokom. Rasťo s Mirom vyliezli Nemorálny tanec VIII- (OS) a pekný výkon podala Katka, ktorá si v rovnakej ceste a rovnako na OS, vybojovala všetky dĺžky sama...

Kežmarák
Do väčšej steny sa potom Katka vybrala v babskej dvojke spolu s Peťou Škrovánkovou (HK Manín) a v strašných horúčavách preliezli Pochylého platne VIII- (AF), ale po RP sa vraj ešte vráti....

Malá Dračia hlava
A na záver ešte dve cestičky v Zlomiskovej doline. Yosemitský kútik od Paľa Jackoviča- Relaxačný kút VII (OS) a Drag on line VII- (OS)

Text: Maroš