Mních

Najlepšia tatranská žula

Mních. Majestátna veža týčiaca sa vysoko nad Morským okom v poľských Tatrách. Excelentná skala, hladké platne, strmé previsy a čo je hlavné FANTASTICKÉ ŠPÁRY!!!
V sobotu večer s Katkou žmúrime do „bielej tmy“ a premýšľame, ktorým smerom sa asi tak máme vybrať pod toho slávneho a legendami opradeného tatranského Kapucína....

Nedeľa 7.7.2013
V nedeľu sa po prebdenej noci na podlahe preplnenej chaty a po nekonečnom nástupe s 20 kilovými batohmi v tej istej hnusnej „bielej tme“, ktorá sa nám nepozdávala už včera večer, rozliezame v prvých ľahkých cestách v severozápadnej stene. Orientácia steny je v tomto prípade úplne bezvýznamná, keďže je asi 5°C a viditeľnosť okolo jedného metra. A to mal byť dnešok prvým zo štyroch krásnych a slnečných dní... Úspech je vlastne už to, že sme nejakou strašnou náhodou prišli presne tam, kde sme plánovali. Postupne sme otestovali vynitované rajbasy v ceste Waclaw spituje VII+ (OS), ľahké špárky Zezwolenie na wiercenie VI+ (OS) a trochu klasického lezenia v Orlowského ceste V- (OS), ktorú jednoznačne radím medzi TOP tatranské klasiky. V skratke, liezli sme to čo bolo suché...

Pondelok 8.7.2013
Ráno nás v bivaku budí Rasťo s Ondrom a s chuťou vyrážame vo štvorici pod Slnkom zaliateho Mnícha. Na rozlez bombová cesta Kant hakowy VII- (OS). Tri krásne dĺžky žabových, sokolíkových aj prstových špár. Super žula, štandy na nitoch a dĺžky komplet na vlastnom istení. Sen každého špárara. Rasťo a Ondro zlaňujú do východnej steny, kde lezú Yosemitské kúty Droga Wachowicza VIII- (AF) a my pokračujeme v čistení severozápadnej a severnej steny, brutálnym rajbasom Florencistka z hotelu Adalbert VIII- (OS), kde človek ani sám neverí, čo všetko sa dá ustáť. Na záver ešte nahováram Ondra a ideme sa doraziť do špárovej klasiky Miedzykancie VII (OS).

Utorok 9.7.2013
Tretí deň sa budíme už celkom dokrčení, ale treba liezť. Slnko svieti, žula láka a ktovie kedy najbližšie sa sem opäť dostaneme. Katka ťahá na rozlez fajnové špárky v ceste Kant klasyczny VI- (OS), samozrejme celé na vlastnom istení. Druhá dvojka zatiaľ športuje v platniach cesty Folwark Montana VIII+ (OS). Potom obmieňame parťákov a zatiaľ čo Katka s Ondrom húkajú od radosti v špárovej megaklasike Rysa Hobrzanskiego+Zaciencie Kosinskiego VII (OS), vraj totálne Yosemity a na Tatry až neuveriteľné špáry, my s Rasťom lezieme cestu Superata mlodosci VIII+ (PP). Tri nádherné dĺžky a pre mňa určite najkrajšia cesta akú som v Tatrách liezol. Hneď prvá VII- dáva tušiť, že to nebude len tak. Prstová špárka, minimum stupov a famózne kroky. Druhá v poradí bola VIII-, ktorú Rasťo s vypätím všetkých síl bachol na OS. To už sme vedeli, že je zle a keď som za ním dofučal na štand s bandaskami ako sviňa, nikomu sa do kľúčovej VIII+ veľmi nechcelo. Nakoniec sme trochu poskúšali a aj keď to vyzeralo dosť beznádejne, krásna vzdušná hrana ma pustila na druhý pokus. Pravidlo troch ciest za deň sme nechceli porušiť ani dnes a tak Ondro pridal Florencistku z hotelu Adalbert VIII- (OS), kde ho odistila Katka a ja som sa dorazil vo Folwark Montana VIII+ (Flash PP). Prvú (kľúčovú) dĺžku mi vyradil a odistil ma v nej Rasťo. V druhej dĺžke ma odistil Ondro, ktorý práve zlaňoval z Florencistky a pod treťou dĺžkou ma na štande čakala Katka, ktorá ma odistila vo zvyšných dvoch dĺžkach. Tak tomu sa hovorí teamový prelez...

Streda 10.7.2013
My s Katkou sme sa rozbití na kašu pobalili a zošuchtali na preplnené Morské oko. Rasťo a Ondro využili posledný pekný deň a zaliezli si ešte vo východnej stene cestu Sprezyna VII- (OS), no po nej to zabalili už aj oni a všetci sme sa zišli na poriadnom obede v Starom Smokovci.

Mních- praktické info:
Nástup na Morské oko z Lysej Poľany cca 2 hodiny po nudnej asfaltke. Nástup pod Mnícha z chaty cca 1 až 1,5 hodiny (podľa veľkosti batohu) po žltej, neskôr kúsok po červenej značke do Doliny za Mnichem a k Wyžnym Mnichovym Stawkom, kde je zopár celkom luxusných bivakov a zopár ešte luxusnejších bouldrov.
Severozápadná stena má cca 100 metrov a lezie sa prevažne na 4-5 kratších dĺžok. Štandy sú vynitované a väčšinou ciest sa dá aj prezlaňovať (najlepšie na 3-krát). Do špár treba komplet sadu frendov (od mikráčov po veľký modrý BD3) a zídu sa aj čoky. Do platňových a športových ciest postačí 12 expresov. Cesty, ktoré určite stoja za vylezenie: Orlowského cesta (V-), Kant klasyczny (VI-), Kant hakowy (VII-), Florencistka z hotelu Adalbert (VIII-), Superata mlodosci (VIII+). Najlepší sprievodca je od Andrzeja Marcisza (Rock Master Topo), bez ktorého je orientácia v obrovskej spleti ciest na Mníchovy takmer nemožná!
Východná stena je vysoká cca 150-200 metrov a dá sa v nej natiahnuť maximálne 7 dĺžok. Je charakteristická ťažkými kultovými cestami (Wariant R, Metallica), ale aj yosemitskou skalou a krásnymi kútmi a špárami, ale o tom už niekedy inokedy....

Text: Maroš