Lezenie okolo vodopádu Skok

...a klasiky pri Térynke

Keď sa dažďová kvapka rozhodne, že jej ďalšia púť nebude smerovať na západ od Soliskového hrebeňa cez Furkotskú dolinu, Váh a Dunaj až do Čierneho mora, ale na východ cez Mlynickú dolinu, Poprad, Dunajec a Vislu až do Baltského mora, musí cestou prekonať jeden malý skok....
Je to vodopád Skok v prostriedku Mlynickej doliny. A práve v okolí tohto vodopádu sa nachádza niekoľko lezecky veľmi zaujímavých sektorov. Sú to predovšetkým dve menšie vežičky, týčiace sa v spodnej časti doliny. Nie príliš vysoké, ani nie extrémne previsnuté, ale predsa lákavé. Do záujmu miestnych horolezcov sa dostali pomerne neskoro až v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia. Jedná sa o Vežu pod Skokom a Stenu pod Skokom v masíve Patrie.
Ciest na výber je tu dostatok v každom stupni obtiažnosti, ja však vyberiem len tie pre náročnejších milovníkov tatranskej žuly, kvôli ktorým sa sem oplatí hodinku pochodovať pod nástup a zároveň tie, ktoré som mal možnosť v posledných dňoch popreliezať.

Veža pod Skokom- Tatarkova cesta VII+/VIII- (OS)
Prvú extrémnu cestu v doline vytýčila dvojica Tatarka-Štelbaský v roku 1978. Jedná sa o krásnu líniu cez strechovitý previs, platničku s jemnými chytmi a sústavu kútov a špárok. Cesta má 4 dĺžky a je v nej dostatok starších skôb rôznej kvality, no určite si treba pribaliť sadu čokov a frendy menšej/strednej veľkosti (BD 0,3-1). A samozrejme slučky na predlžovanie istení v streche. Výhodou je, že sa dajú momentálne využiť dva vynitované štandy z novej cesty Pre Jarku, ktorou sa dá na 3-krát aj luxusne zlaniť. Mne osobne sa najviac páčili krásne vzdušné kroky v kľúčovej streche (VII+/VIII-) a záverečná sokolíkovo-prstová špára (VI). Fantastická cesta, ktorá by určite v zozname žiadneho tatranského nadšenca nemala chýbať...

Veža pod Skokom- Ľavá hrana VIII/VIII+ (OS)
Tatry nepatria medzi typické špárové oblasti, no predsa sa tu nájde zopár skvostov. Dieška na Ostrve, Wolfovci na Volovke, či Pochylý na Malom hrote. A medzi tieto tatranské špárové klenoty možno bezpochyby zaradiť aj Ľavú hranu na Veži pod Skokom. Je síce pravda, že zvyšok cesty tvoria dve „nudné“ päťkové dĺžky, no kľúčová 15 metrová vyfrézovaná špára na žaby s úvodnou strieškou za tú „nudu“ naozaj stojí. Treba pošpekulovať, treba sa povykrúcať, no vo výleze zo striešky treba aj celkom zabrať, ale myslím, že klasifikácia VIII- (aj na OS) tomu sedí určite viac. Do samotnej špáry sa zídu dvojmo frendy (BD 1-2) a možno aj jeden (BD 3).

Stena pod Skokom- Nemorálny tanec VIII- (OS)
Pekná, moderná a vynitovaná 4-dĺžková cesta od Peťa Haľka. Okrem prvej dĺžky, kde sme šupli dva stredné frendy, stačí do cesty 8-10 expresov, keďže má prevažne platňový charakter. Najkrajšie a zároveň aj najťažšie sú posledné dve dĺžky. Technická platnička za VII+ a špekulantský kút s previsom za VIII-. Ideálna cesta na rozhýbanie, ktorú vrelo odporúčam platňovým fajnšmekrom. A samozrejme cestou sa dá krásne prezlaňovať.

Veža pod Skokom- Pre Jarku IX- (Flash PP)
10 expresov, silu, techniku a kartáč na machy. Nič viac do tejto cesty netreba. Opäť zaujímavé štyri dĺžky (V,IX-,VIII,V) a fajnová zväčša platňová lezenica. Keďže cesta vznikla len pred rokom, klasifikácia sa zrejme ešte utrasie no ja by som po nečakanom flash preleze kľúčovej dĺžky navrhoval niečo okolo VIII. A aj v tretej dĺžke sme sa cítili celkom dobre tej by sme spolu s Ondrom navrhli namiesto pôvodných VIII asi skôr VIII-, čo jej však na kráse nič neuberá...

Na záver jedného z dvoch dní na vežiach sme si dopriali ešte cestičku Zima na krku VII-, ktorú ani nemá cenu komentovať. Rozbité, zamachovené a tak... Myslím, že je to jedna z tých, ktoré sa oplatí v tejto doline obísť, čo sa však určite nedá povedať o dvoch krásnych špárových cestách v podobnom stupni obtiažnosti na Mlynickom Solisku (Moylan,Quo Vadis), ktoré sme liezli s Katkou pred dvoma rokmi (viď články 2011-Prvé tatranské cesty...).

No a na úplný záver ešte krátke info z klasík okolo Térynky. S Manínčanom Paťom Slaninkom sme si v jeden deň vychutnali klasickú a celkom dobrodružnú Chroustovu cestu (V+) v Žltej stene a dosť poctivé Prvé krôčky (VI+) od dvojice Koller-Belica na Baraních rohoch.

Text: Maroš