Tatranské skialpové lahôdky

Vysoká, Rysy a Gerlach

Zima sa z Tatier pobrala kade ľahšie. Veď už bolo načase, aj tak sa tu tento rok zdržala akosi pridlho. Niečo tu však po nej ešte ostalo. Niečo, čo vedia oceniť iba milovníci krásnych vysnežených línií a fantastickej jarnej lyžovačky. Apríl v Tatrách bol pre skialpinistov jednoducho rozprávkový....
Škoda, že najlepšie podmienky som zase raz prepásol na „alpskom tripe“, o ktorom ani nemá cenu písať, keďže sa nám podarilo nevyliezť všetko čo sme si naplánovali. Ale ja to tak nenechám, vrátime sa!!!
Zopár povinných klasík: Kriváň, Priečne sedlo, Malý závrat a pekné kopce v Západných Tatrách, zlyžovali Emil a Marian, ktorí kreslia oblúky nielen do tatranských svahov už vyše 20 rokov. (Viac o ich tatranských a alpských skialpových počinoch sa dočítate v našej Histórii...)
Tak veru. Zima je preč. Slniečko praží, medvede veselo pobehujú, lyžiarky škripocú o asfalt cestou na chatu, lyže sa jemne zarezávajú do jarného firnu a dolinou pofukuje teplý horský vánok. Už by som aj bol zabudol ako je v Tatrách krásne. Celú zimu človek vidí nad sebou iba nejaký hrozný previs, hypnotizuje očami najbližší dobrý chyt, do ktorého zapadne čakan, prípadne nazrie dole aby skontroloval luft pod zadkom....
Nastal čas vychutnať si krásy Tatier pevne lyžami na zemi! Bez strachu, či istenie vydrží alebo, či ľad nespadne, bez nadávok a bez stresu. Len tak pekne v pokoji a tichosti. A presne toto mi posledné dni poskytla tatranská trojkombinácia: Vysoká, Rysy a Gerlach.

Vysoká- zjazd z JV vrcholu S3+, do 45° (do Dračej dolinky)
Myslím, že Vysoká patrí medzi najkrajšie tatranské štíty. Dva takmer identické vrcholy na jednej strane predelené strmým Centrálnym žľabom a na strane druhej impozantnou severnou stenou. Bájnu 500 metrovú Stanislawského cestu v severe sme spolu s Liborom liezli v zime 2010 a zo SZ vrcholu a Centrálnym žľabom som lyžoval zase vlani. Zostalo teda jediné a to je zjazd z JV vrcholu smerom do Dračej dolinky.
Ranná prechádzka je naozaj príjemná. Ostrva, Tupá, Ošarpance, všetko staré a dobre známe miesta. Do svahu sa mi pomaly začína opierať Slnko, teda trochu pridám nech som hore včas. Chvíľa oddychu, čaj, výhľady, zacvaknúť viazanie a jazda. Posledné horúce dni tu už narobili celkom šarapatu, ale línia je stále pekne lyžovatelná, len na dvoch miestach lyže trošku škrabocú. Do Dračieho sedla a dole do dolinky už zapúšťam dlhé firnové oblúky. Nádhera! Zastavujem až pod Dračou bránkou, cez ktorú prechádzam na Chatu pod Rysmi, čo je časť slávneho Gipsyho prechodu....

Rysy- zjazd JZ stenou S3, do 43° (ku Žabím plesám)
Chata zatvorená (ako inak), musím dnes vystačiť s tým čo mám. Vo Váhe obetujem jeden pohľad Galérke a pomaly sa vlečiem na Rysy. Výhľady, čaj, oddych, zacvaknúť viazanie a jazda. Perfektne vysnežená rampa v JZ stene poskytuje ideálnu lyžovačku až dole po „Žabáky“. Na Slnku je už sneh poriadne zhnitý a miestami musím celkom kerovať nech nezoberiem zo sebou nejakú kosovku. O 12-tej je hotovo a čas porozhliadnuť sa čo zajtra...

Gerlach- Krčmárov žľab S4, do 55° (do Velickej doliny)
Stredohrot, Medené lávky, Cmiter, Červený žľab, Krčmarák. Toľko toho človek chce lyžovať a keď sú zrazu podmienky, nevie čo od radosti. Prečo takto nemôže byť celú zimu? Nakoniec víťazí ten Krčmarák. Teploty každým dňom stúpajú a práve toto sa mi zdá byť najideálnejšia voľba. Zvyšok bude asi poriadne odtopený, niečo dokonca nelyžovatelné.
Pohodový nástup Velickou dolinou. Večný dážď, Velické Granáty, Čertova veža. Zastavujem pod žľabom a len s malou nádejou nakúkam, či je skalný prah v strede žľabu ešte stále pod snehom. Mohlo by to ísť, aj keď skaly už vytŕčajú. Je tvrdo a s čakanmi cupitám po stopách predchodcov. Kľúčové miesto preliezam cez menšie ľadíky, tak tu to bude cestou dole celkom zaujímavé. Na vrchu ma čaká opäť Slnko a pohoda. No a potom jazda. Nie je to ideálne, ale ide to. Dokonca aj prah nejak zošuchnem s čakanom v ruke a hotovo.
Desať hodín, horúco ako v pekle, hurá na skalky.....

Text: Maroš