Prvé zimné cesty v Tatrách

Furkotské Solisko a Slavkovský štít

Do Tatier som tento rok prišiel až tesne pred Vianocami. November v školských laviciach a na umelej stene kondícii moc nepridá, teda cieľ bol jasný, trochu sa do konca roku rozhýbať, ako lezecky tak aj chodecky.
Rozliezanie na Solisku
Spolu s Ondrom sme na úvod vybrali Furkotské Solisko, ktoré ponúka dva krásne kúty. Oba objavili iba vlani v decembri domáci Tatranci a je to zábavné mixové, miestami až prudko drytoolové lezenie. Ten ľavý, zároveň aj ľahší vyliezla dvojica Sim-Staroň. Nazvali ho Lietací kút a oklasifikovali na V+ A1. Nám sa podarilo túto peknú líniu uvoľniť s navrhovanou klasifikáciou M6. Obe ťažké dĺžky sme preliezli na OS a cestou sme potom zlanili naspäť pod nástup. Ďalší deň patril vedľajšiemu Liptovskému kútu. Ťažší, strmší a hladší kút vyliezla dvojka Sim-Kořínek s klasifikáciou M5 A2. Pred mesiacom dal pokus Adi Zvara a kľúčovú dĺžku ohodnotil na M7+ (AF). Ja som to zabalil hneď v prvej (kľúčovej) dĺžke s pocitmi, že prídem keď budem silnejší....
Slavkovské piliere
Po Vianociach udrelo teplé a slnečné počasie, čo som najskôr s „horskáčmi“ využil na Slavkovských zuboch v ceste Kútom V s variantom v poslednej dĺžke za VI+, ktorú sme vyliezli na OS a navrhujeme pekných, dobre odistitelných M5+. Na zostupe sme stretli Paľa Jackoviča, ktorý práve vyliezol predposlednú zo 150-tich ciest v celom masíve Slavkovského štítu a chystá vydanie nového sprievodcu. Tešíme sa....
Pred Novým rokom prišla Katka a zopár dní sme sa zahrali na horolezcov. Masív Slavkovského štítu, teda celú severovýchodnú stenu (ktorú pripravuje Jackovič), tvoria tri výrazné žlaby a tri piliere, ktoré majú výšku cez 1000 metrov. Pravý (Groszov) pilier III sme liezli pred dvomi rokmi a vlani sme si vychutnali zase všetky tri žlaby. Kráľovský žlab 50° do dola na lyžiach a zvyšné dva Veverkov žlab II/50° s možnosťou lezenia Veverkovho ľadopádu WI4 a Groszov žlab WI4+/50° s tromi krásnymi ľadovými výšvihmi už dohora s mačkami a čakanmi. Naozaj super dlhočizné línie.
Na túto zimu nám teda zostali posledné dva piliere. Slavkovský (Sawického) pilier V, ktorý je zároveň najdlhší a lezecky najťažší. Tvoria ho vrcholy Slavkovských bášt, na ktoré vedú zaujímavé zimné aj letné cesty rôznej obtiažnosti. Celý pilier má lezeckú dĺžku 1500 metrov a my sme zvolili nástupový variant cez Nižnú Slavkovskú baštu, cestou Kele-Puškáš V. Ďalej sme pokračovali vežami, vežičkami, kosovkou aj snehmi až na hrebeň kam sme doliezli o 17-tej, čo znamenalo 9 plných hodín lezenia. Podmienky nič moc, ale aspoň sme si zašportovali. Do Smokovca sme dorazili o 19-tej a čakali na Trenčanov Vila Šujana s Doly, ktorí liezli za nami a dole dorazili v noci o jednej. Dali sme si deň restu a vyrazili do poslednej nevylezenej dlhej línie, ktorú tvorí pilier Slavkovských zubov, alebo aj Ľavý (Birkenmajerov) pilier III-IV. Nastúpili sme cestou Siesta M4+ na Nižný Slavkovský zub a pokračovali pilierom na hrebeň, kde sme tentokrát dorazili už o 14-tej. Birkenmajer síce trochu sklamal, ale super pocit s vedľajšieho Sawického zotrval.
Verím, že takýchto dlhých ciest bude v novom roku čo najviac....

Text: Maroš