Bivak v severnej stene

Petit Dru, Aiguille Peigne, Tour Rouge

...sedíme skrčení na malej polici a snažíme sa zaspať. Nad hlavami sa nám ligocú hviezdy a pod nohami sledujeme vysvietené Chamonix. Pocity, ktoré sa len veľmi ťažko opisujú a ktoré si človek zapamätá na celý život...bivakujeme v severnej stene Petit Dru...medzi nebom a zemou...

Týždeň, čo týždeň som sa snažil vyzistiť nejaké informácie o tejto stene. U horských vodcov som si už pripadal dosť blbo. Vždy keď som sa opýtal na podmienky alebo, či stenu niekto neliezol, odpoveď bola rovnaká. Po výlome v roku 2011 v stene nikto nebol a cesta sa vraj vôbec nelezie, kvôli padajúcim blokom... a tak som sa pomaly začal vzdávať jedného zo svojich najväčších alpských snov...

20.-21.8.2012: Petit Dru (severná stena)- Voie Allain-Leininger VI+, TD, 28 dĺžok, 900 metrov
...história tejto nádhernej 900 metrovej steny je veľmi zaujímavá. Už v roku 1904 podnikli prvý pokus bratia Lochmatterovci s Ryanom, no po úvodnej časti ich, ako mnohých ďalších zastavuje platňa so širokou špárou. Až o 30 rokov neskôr, potom ako dvojica Gréloz-Roch prezlaňuje za dva dni celou stenou, aby sa presvedčili o jej lezitelnosti sa hladkú špáru podarí preliezť Lambertovi so spolulezcami Mussard, Dupond a Gotch. Táto špára zostáva od tohto momentu zapísaná v horolezeckej histórii ako fissure Lambert. Štvorica dolieza až do takzvaného výklenku- Nicche- v hornej tretine steny, kde ich však odradí ďalšia bariera hladkých špár. Ten istý mesiac nastupuje do steny aj- v tej dobe najlepší francúzsky lezec- Pierre Allain a spolu s Leiningerom, prekonávajú všetky prekážky. Po dvoch dňoch ťažkého lezenia a s jedným bivakom v stene dosahujú 1.augusta 1935 vrchol Petit Dru. Kľúčovým miestom sa od tejto doby stáva fissure Allain....

Nad Alpami je nevídaná perióda excelentného počasia a keďže prišiel Ondro s Evou, nahováram ho či sa nepôjdeme pod Dru aspoň pozrieť. Baby tiež prikyvujú s tým, že si pôjdu spolu zaliezť na Ihly a tak sa naše cesty na Mer de Glace rozdeľujú. My doľava na krásne trávnaté lúky podľa ktorých je Dru pomenované- une herbe dru- a baby doprava na traverz, ktorý vedie ku chate Envers....
... Stojíme pod západnou stenou, ktorou kedysi viedli slávne cesty ako Bonattiho pilier, Francúzska direttisima, alebo Americká direttisima. V roku 1995 veľká časť steny spadla do údolia a odvety sa zo steny rok čo rok neustále odlupujú obrovské kusy skál, ktoré v nej zanechávajú iba veľké šedé pásy. Jednou z mála ciest, ktorá je ešte v tejto stene ako tak lezitelná je American direct, no tiež o nej nie sú posledné roky žiadne informácie. Pokračujeme ďalej. Našim cieľom je severná stena. O jednej sme pod nástupom a nemôžem sa ubrániť myšlienke na Gastona Rébuffata, ktorý kedysi do steny tiež nastupoval presne o takomto čase... Všade je kľud, žiadne padajúce kamene a naša cesta vyzerá až neuveriteľne sucho... Teda naliezame.
Úvodný- Lochmatterov kuloár je ľahký a tak ho lezieme súčasne. Po 10-tich dĺžkach lezenia (III-IV) sa dostávame pod slávnu Lambertovu špáru, ktorú s radosťou preliezam. Ďalej si meníme úlohy a ako prvý bude liezť Ondro. Od tejto chvíle sa začínajú diať neuveriteľné veci. Okolo hláv nám lietajú strašné bloky, veľké ako televízor v lepšom prípade iba ako futbalová lopta. Ondro ťahá dve dĺžky v obrovskom vodopáde (V-VI) a ľahšími dĺžkami utekáme súčasne do bezpečia na hranu medzi západnou a severnou stenou. Rozklepaní a totálne premočení stojíme na polici a pozeráme na seba. Neuveriteľné! Na jednom štande som dokonca prosil Katkinho plyšového Krtka, ktorého mám pre šťastie nech to aspoň prežijeme. Ondra trafil na štande do prilby menší šuter a má v nej dieru... Máme za sebou 15 dĺžok a po ľavej strane sa zlovestne týči veľký snehový výklenok (Nicche), ktorý nás tak statočne ostreľoval. Na vrchol nám chýba ešte 11 dĺžok, včetne kľúčovej fissure Allain. Je nám jasné, že bez bivaku to dnes nepôjde no aj tak lezieme ako najrýchlejšie vieme. Po 17-tej dĺžke sa striedame a dopredu idem opäť ja. Ondro si toho už vytrpel viac než dosť. Na rad prichádzajú poctivé špáry. Jedna z nich je zrejme aj fissure Allain, aj keď istý si tým celkom nie som, lebo podľa nákresu sa dá obliezť sprava Marinelliho špárou, ktorá je trochu ľahšia. Tak či onak, bolo to pekné a poctivé lezenie (V-VI), kde som si celkom zabojoval..... Konečne bivak. Máme toho už celkom dosť je úplná tma a na vrchol nám chýba asi 6 dĺžok. Sadáme si na laná, obliekame všetko čo máme a čelovkami si vyblikujeme s Katkou a Evou na Enverse. Zrazu sa nad Mont Blancom rozpúta búrka. V diaľke šlahajú blesky. Ešte toto nám chýbalo, chystáme sa na najhoršie. Našťastie to tá veľká biela hora ku nám nepustila a my môžeme čakať na rozbrieždenie v suchu... Prvé dĺžky z bivaku sú hrozné. 100 metrov kolmej šotoliny, ktorou sa Ondro statočne prebíja nás privádza na obrovskú policu. Odtiaľto sa dá pokračovať ľahkým štvorkovým terénom na vrchol, no my radšej volíme podľa nákresu líniu viac vpravo (V+), ktorá je pevnejšia a mala by nás doviesť na klasickú cestu v južnej stene, z ktorej sú to na vrchol ešte dve dĺžky a ktorou chceme zlaňovať... Po strašnom boji a dlhočiznom traverzovaní ponad sivú a rozbitú západnú stenu sa dostávame na normálku. Vrchol si odpúšťame s časti kvôli nejasnosti línie a s časti kvôli búrke, ktorá sa má poobede dovaliť a mastíme dole do bezpečia.... Posledný zlaňák, chata na dohľad no delí nás od nej nenormálne rozbitý ľadovec Charpoua. 15-dňová perióda super počasia bez sneženia sa nám teraz vypomstila... Zbierame posledné sily a naviazaní nakrátko sa vydávame do spleti serakov a snehových mostov. Až pri chate si môžeme konečne dovoliť hlboký a radostný výdych. Je to za nami...

18.8.2012: Aiguille du Peigne (juhozápadná stena)- Peigne Perdu 7b, ED+, 14 dĺžok, 450 metrov
Pred severnou stenou Dru leziem s Ondrom ešte jednu krásnu špárovú cestu na Aiguille du Peigne. Katku pobolieva hrdlo a tak radšej restuje. Cesta Peigne Perdu od dvojice Vogler-Long je fantastické lezenie v parádnej žule, ktoré môžem vrelo odporučiť! Prvé dĺžky sú síce rajbasy do 6b, no treba vydržať a za odmenu si potom zaleziete jedni z TOP špár v oblasti Blatierov. Vrchné dve tretiny cesty sú špáry za 6b-6c s jednou dĺžkou za 7a+, v ktorej Ondrovi na OS strelila noha (mňa to pustilo našťastie na Flash) a s kľúčovou dĺžkou za 7a+/b, v ktorej sme strávili aspoň dve hodiny, no nakoniec sa mi podarilo tenkú dvojšpáru preliezť na PP. Záver ešte okorení fajná širočinka za 6b+ a potom už len zlaňák do bivaku na „blatierske“ lúky.

21.8.2012: Tour Rouge (východná stena)- Le Marchand de Sable 6a+, TD, 11 dĺžok, 300 metrov
Baby si zatiaľ vybehli na Ihly a na OS sa v hroznej horúčave prešli v miestnej Piolovej klasike Marchand de Sable. Chatárka na Enverse sa vraj pýtala Katky, či je v Chamonix celé leto... Asi nás tu už začínajú poznať, škoda len, že sa nám to tu zo dňa na deň strašidelne kráti a za chvíľu sa treba pomaly pobrať domov....

Text: Maroš