 Špáry nad ChamonixAiguille Blatiere a Aiguille PeigneNad Chamonix sa rozpútalo peklo a tak sa vydávame po prúde rozbúrenej Arvy nižšie do údolia za skalkami. Tri dni sneženia a búrok trávime najskôr na parádnej vápencovej skale Superbalmette, necelých 30 kilometrov od Chamonix, kde lezieme zopár pekných dlhých ciest do 7a+. V okolí je nespočetné množstvo ďalších lezeckých možností a sektorov, dokonca aj s viacdĺžkovými cestami. Jedným zo sektorov je aj La Pierre a Laya s vyše sto cestami a peknými špárkami, kde naše plány však prekazí vytrvalý dážď a tak večer aspoň trénujeme na miestnom chamonixskom vykričanom bouldri v Orthaz. V bouldrovej klasifikácii nemajú miestni celkom jasno keďže maximum čo sme dali je 6C+, ale u nás v Pukanci by to bolo pekné 6B.... ...potom sa nad Alpy dovalila perióda neskutočného počasia, najkrajšieho za celé leto. Čo je však horšie v Chamonix sa už pomaly klasický alpinizmus v lete ani nedá vykonávať a vodcovia nás vytrvalo odhovárajú od všetkých dlhých ciest, ktoré máme v pláne a pri niektorých stenách ako Brenva, alebo Dru sa na nás pozerajú ako keby sme prišli z inej planéty. Vraj sa tam už vôbec v lete nelezie.... ...a tak sa vydávame zase za super skalou a fantastickými špárami na Aiguilles Chamonix, konkrétne do stien Aiguille Blatiere a Aiguille Peigne. 7.8.2012: Aiguille de Peigne (SZ stena)
Arete des Papillons 5c, D, 300 metrov
Voie Rebuffat 6c, ED, 300 metrov
Aiguille Blatiere (Z stena)- Majorette Thatcher 6b,TD+,250m (Rasťo a Miro)
Ráno na parkovisku sa budíme v spoločnosti Rasťa a Mira Kúdelu, teda môžeme vyraziť na „Blatiere“. Po nedávnych dažďoch radšej volíme na zahriatie peknú klasickú 300 metrovú hranu Arete Papillons s cieľom prebojovať sa až do vrchnej časti steny, ktorou vedie nádherná, špárová cesta od Gastona Rebufata. „Papilonsova hrana“ je krásne lezenie v ľahkých špárach, ktorými sa preliezajú štyri vežičky so super výhľadmi na celý severný masív Aiguille du Midi. Potom nasleduje 200 metrov ľahkým choďákom, čo je vlastne klasika na Peigne až prichádzame pod záverečnú 300 metrovú vrcholovú stenu, popretínanú špárami rôznej šírky a dĺžky. To čo nasledovalo sa len ťažko opisuje, treba si to ísť vyliezť!!! Fantastické lezenie. Prstové špáry, žabovačky, sokolíky, kúty od 5c do 6c. Jedna z top ciest aké sme toto leto liezli... Rasťo s Mirom si na rozlez nadelili miestny špárový skvost Majorette a podobne ako my prichádzajú ku stanom až za tmy
8.8.2012: Aiguille Blatiere (Z stena)
Deaux Goals 6c+/7a, ED, 250 metrov
L´eau rance d´Arabie 6b,TD+,250m (Rasťo a Miro)
Nečakali sme, že hneď po prvom dni budeme až takí rozbití a tak radšej volíme kratšie špáry na pilieri Rouge de Blatiere, ktorý zatiaľ svojou kvalitou nikdy nesklamal. Rasťo s Mirom lezú 7 dĺžokvú Arabie... a my si alpský plech vychutnávame v Yosemitských sokolíkoch v ceste Deaux Goals, ktorá je v starom Piolovom sprievodcovi hodnotená za 6c+, ale nový sprievodca udáva 7a. Večer si rozprávame zážitkya opisujeme jednotlivé dĺžky. Ráno balíme a ideme na deň oddýchnuť do Chamonix.
10.8.2012: Aiguille Blatiere (Z stena)
Brown-Whillans (British route) 6c, ED, 750 metrov (nedolezené)
Po dni oddychu sme späť na Blatieroch, a keďže od ozajstného alpinizmu nás vodcovia stále odhovárajú (vraj je veľmi sucho, teplo a všetko padá), chceme si trošku zaalpinistovať aspoň tu. A veru alpinizmus to bol a poriadny. Konkrétne Britská cesta v západnej stene Blatieru, ktorú sme chceli vyliezť až na vrchol, čo je 750 metrov, no skočili sme až nečakane skoro...
S plnou výzbrojou sme sa dovalili pod stenu. Hneď druhá dĺžka bola kľúčová za 6c, fissure Brown, excelentná adršpašská širočina jak hovado, ktorú sa mi podarilo vybojovať na OS a Katka to bachla tiež celé v kuse. Vytešení sme nasadili tepmo nech to dorazíme, ale po piatich dĺžkach plazenia, vlnenia a podobných pohybov v neskutočných širočinách za VI sme sa zastavili pod veľkým bielym výlomom. Ďalšie tri hodiny sme naliezli postupne do dvoch kútov a jednej špáry, ale nikde sme nenašli logický smer, ktorým by mala cesta pokračovať (podľa sprievodcu väčšinou dĺžkami za V). Teda trpké zlaňovanie a po mesiaci lezenia v Chamonix, PRVÝ PYTEL!!! Až neskôr sa dozvedáme, že pôvodná línia už neexistuje ale vraj sa to dá obliezť zprava tak sa možno o rok vrátime...
11.8.2012: Aiguille Blatiere (Z stena)- Fidel Fiasco 6c+, ED-, 400 metrov
Katka si ďalší deň dala total brutal rest a tak sa z radosťou naväzujem na Rasťa s Mirom (za čo im veľmi pekne ďakujem) a vyrážame do slávneho Fidela Fiasca. Opäť teda Blatiere, opäť západná stena, iba niekoľko desiatok metrov od včerajšieho pytla, ale „Fidel“ je Piolova cesta a aj keď si občas naňho v rajbasoch zanadávam, treba uznať, že ešte nikdy nesklamal. A ani teraz! Fantastické lezenie v prstových špárkach, sokolíkoch a aj v tých rajbasíkoch s dvomi dĺžkami za 6c+ (jednu ťahal Rasťo, jednu ja), dvomi dĺžkami za 6c a vyrovnaným zvyškom od V+ do 6b. Super zážitok, môžem len odporučiť!
12.8.2012: Aiguile du Peigne (SZ stena)
Les Lepidopteres 5a, D-, 200 metrov
Le ticket, le Carré, le Rond et la Lune 6b+, ED-, 250metrov
Šiesty deň plech, ale v nohách, v rukách aj v prstoch to už poriadne cítiť a tak s Katkou volíme najbližšiu možnú stenu, akú lezenie na „Blatieroch“ ponúka a to dolnú platňu Peigne a v nej asi dve najkrajšie cesty, aké sa tu dajú vyliezť. Na rozcvičku si Katka naťahuje 5-dĺžkové Les Lepidopteres za 5a a potom si vychutnávame najlepšiu žulu aká sa tu dá nájsť v 7-dĺžkovom Piolovom skvoste Le Ticket... za 6b+. Nádhera a krásne zavŕšenie 6-dňového lezenia v špárach nad údolím Chamonix.
Vylezené cesty (Superbalmette a Orthaz):
Les passagers du vent 7a+ OS
P´tit loup 7a OS
Polichinel 6b+ OS
Casse noisette 6b OS
Barbe rousse 6b OS
Pousse mousse 5b OS
Variante de droite 6C+
L´araigne 6A+
Les francs tireurs 6A
Equilibriste 5C+
L´extreme gauche 5C
Voie normale 5B Text: Maroš
|
