Leschaux a Mer de Glace

Petites Jorasses a Aiguille du Grépon

Ľadovce Leschaux a Mer de Glace. Magické miesto, priamo v srdci Západných Álp. Fantastická panoráma. Človeku bije srdce už keď vystúpi zo zubačky na Montenvers. Víta ho šedá, previsnutá, ale predsa lákavá západná stena Petit Dru po ľavej strane a vpravo nebezpečne sa týčiaca severná stena Grand Charmoz, ktorej horskú atmosféru dotvára tenká ihlička Aiguille de la Republica. Pomedzi tieto dve dominanty si razí už tisícročia cestu, ľadovcový velikán Mer de Glace. V mieste, kde sa ľadovec stáča doprava, aby ďalej formoval úbočia zubatých Aiguilles Chamonix a tiahol sa cez seraky až do Vallé Blanche a okolia Aiguille du Midi sa doň vnára jeho menší brat ľadovec Leschaux. Na jeho konci kraľuje majestátna severná stena Grandes Jorasses so svojimi bájnymi piliermi a naľavo ju dopĺňa, tmavá platňovitá západná stena Petites Jorasses....

30.7.2012: Petites Jorasses (Z stena)- Anouk 6b+, ED-, 21 dĺžok, 750 metrov
Po predchádzajúcej perióde pekného počasia a dvoch búrkových dňoch, opäť hlásia pre Chamonix plech a tak balíme 20 kilové batohy a vyrážame na pár dní do hôr, priamo v ústrety tomuto vzrušujúcemu alpskému divadlu.
Z Montenvers zostupujeme po rebríkoch na Mer de Glace a vychutnávame si poobednú prechádzku, ktorú nám spríjemní stretnutie s chalanmi z horskej (Tóno, Trgi a Paľo), ktorí tu trávia prví deň so svojimi klientmi. Pokračujeme, v diaľke vykúka zasnežený a zaľadnený vrchol Walkerovho piliera na Grandes Jorasses, na ktorom sme s Labuťom pred dvomi rokmi pretrpeli dosť dlhú a chladnú noc. Čím sme bližšie k odbočke na ľadovec Leschaux, tým sa nám stále viac a viac odkrýva výhľad na Petites Jorasses a jeho takmer 800 metrovú západnú stenu- náš zajtrajší cieľ.
Večer na ľudoprázdnej chate Leschaux je mystický. Zapadajúcim Slnkom osvietená stena Grandes Jorasses (očami hádam 100-krát kopírujem fantastickú líniu Walkera), tichý a pokojný ľadovec, my dvaja a prázdna chata... Tento pokoj narúša ranný budík. 5:00, treba vyraziť. Nástup nie je až taký strašný, ako pod veľké Jorassy, ale poslušne naviazaní na lane preskakujeme zopár trhlín. Za hodinu a pol sme pod „našou stenou“. Je naozaj len naša, vlastne celá dolina ľadovca Leschaux, patrí len nám! Naliezame. Začiatok je dosť nepríjemný, studená skala a občasne pofukujúci vetrík, nám nedajú ani na chvíľu vydýchnuť. V tretej dĺžke sa nám do cesty stavia, kľúčový previštek za 6b+, po ktorom nasledujú platne, platne a ešte raz platne. Lezenie celkom v pohode 6a-6a+, dve dĺžky za 6b. Celkom vyrovnané, nitmi odistené lezenie v super žule... len tá zima. V 10-tej dĺžke konečne s radosťou vítame Slnko, no vetrovky zostávajú stále oblečené. O 18-tej doliezame na vrchol, z ktorého nás čaká dlhé a nudné zlaňovanie späť na ľadovec...
Teda Anouk, veľká to Piolova klasika, ktorú urobil v roku 1990. Za dve desaťročia sa táto cesta stala modernou alpskou klasikou s nitmi na štandoch aj v dĺžkach. Mňa až tak neočarila (žiadne špáry) a kľúčový previs sa mi zdal po lezení na Blatieroch trochu nadhodnotený. Dôležité však pre nás je, že sme vyliezli ďalšiu z pekných, veľkých alpských stien....

1.8.2012: Grépon (V stena)- Mer de Glace 6a, D, 850 metrov
Druhý deň sa chata plní a tak volíme rest day na ľadovci. Oddychujeme, varíme, bouldrujeme a poobede vyrážame do bivaku pod východnú stenu Gréponu...
Vyhliadli sme si totálnu megaklasiku v oblasti Mont Blancu, cestu Mer de Glace, ktorú vyliezli v roku 1911!!!, Páni- Young, Jones, Todhunter, Knubel, Bocherel... Vydávame sa po ich stopách a postupne míňame všetky, významné body ako: Jammed block, stará chatka Tour Verte, žlab, traverz v platniach, zlaňák, nicche des amis, špáry na piliery, traverzová polica, záverečný komín, breché Balfour až sa dostávame pod famóznu Knubel crack. Krásne lezenie 1000 metrov nad ľadovcom Mer de Glace vo fantastickej skale a absolútnou odmenou nám je vrcholový výhľad na všetky svetové strany. Z ľadovcov sa stali tenučké jazyky, steny už nevyzerajú tak mohutne a odstrašujúco a údolie Chamonix, nám príde ako jedna malá dedinka... Fantastické!!!
Cestu vrelo odporúčam, krásne lezenie a dobrodružstvo s najťažšími miestami za 6a v krásnej alpskej žule. Určite je to najkompaktnejšia veľká stena v Alpách, akú som doteraz liezol! Zlaňujeme naspäť na stranu Mer de Glace, vedľajšou Piolovou cestou- Le solei a rendez vous-avec la lune 6b, ktorú sme si pred tromi rokmi vychutnali spolu s Rasťom. 25 zlaňákov, ale treba to poznať! Inak je asi lepšie zostupovať na druhú stranu do Chamonix, Nantillonským ľadovcom.
V noci v bivaku sa rozpútala mega búrka, tak chvíľkami spíme a chvíľkami snívame o chamonixských dobrotách, od ktorých nás však ešte delí ľadovec Mer de Glace a stanica zubačky Montenvers, kde sme naše dobrodružstvo začali a kde sme sa ráno ledva unavení doplazili.....

Text: Maroš