 Čarovný Wilder Kaiser
Časť 1- Fleischbank, Bauernpredigstuhl a Christaturm
Len magické sily mohli vytvoriť také fantastické a divoké pohorie, akým je Wilder Kaiser v Tyrolsku. Na každom kroku na vás dýcha história, všetko pôsobí majestátne, dokonca až odstrašujúco. Strmé, úzke doliny, vymodelované dávnym ľadovcom, kolmé až previsnuté steny s drsným vápencom a krásnymi špárami, v ktorých sa v minulosti písala nejedna kapitola z veľkej horolezeckej knihy. Začnem hneď jednou z najdôležitejších, ktorá patrí horolezcovi menom Hans Dulfer. V rokoch 1912 a 1913 ukázal celému horolezeckému svetu, že na vrchol sa dá vyliezť nielen najľahšou možnou cestou, ale aj strmou a ťažkou stenou, navyše dobrým štýlom. Vyliezol vtedy zrejme dve najťažšie cesty na svete, Východnú stenu na Fleischbank V+ A0 a Západnú stenu na Totenkirchl V+ A0. Navyše obohatil lezecký svet o možnosť kyvadlového traverzu alebo zlaňovanie Dulferovým sedom. V jeho stopách potom pokračovali silné generácie alpských lezcov. Či už to bol významný prvovýstup Juhovýchodnou stenou na Fleischbank (Wiessner-Rossi), alebo prvovýstupy, ktoré urobili mená ako Mathias Rebitsch, Sepp Spiegel, Hermann Buhl, Paul Aschenbrenner, či Marcus Schmuck. Už v 40. tych rokoch tu vznikali cesty na úrovni dnešného siedmeho stupňa klasifikácie. V roku 1977 dvojica Kiene-Karl vyliezla prvú oficiálnu sedmičku v Alpách, cestu Pumprisse bez jedinej skoby iba s vlastnými istiacimi pomôckami. Všetko to zavŕšil v roku 1994 Stefan Glowatz cestou Des Kaisers neue Kleider za 10+, ktorá sa stala jednou z trojice najťažších moderných ciest v Alpách....
Po všetkých starostiach a chorobách sme konečne po troch mesiacoch vyrazili do hôr. No a čo je lepšie na rozlezenie a na rozhýbanie ako zopár pekných a poctivých klasík.... 1.deň:15.6.2012
Fleischbank (V stena)-Dulferova cesta V+ A0 (VI), 360 metrov, 13 dl, E3-
Strmý ranný nástup cez Steinerne rinne nás celkom prebral a už stojíme pod nástupom Dulferovej cesty. Na rozlez príjemný, ľahký 60 metrový traverz, po ktorom nasledujú dve pekné špárové dĺžky za V+, kde už treba naozaj začať liezť. Doliezame na štand, z ktorého sa konal prvýkrát v alpskej histórii kyvadlový traverz. Dnes to vyzerá nasledovne: 5 metrov zliezanie, 5 metrov traverz, nit, meter zliezanie a zopár metrov zase traverz na štand a to všetko voľne len za VI. Pokračujeme zopár ľahšími dĺžkami až ku ďalšej dlhej, 40 metrovej traverzovej dĺžke za V+, nádherné lezenie. Opäť nasleduje krásne špárové lezenie s jedným nepochopiteľným bouldrom, ktorý sme s Katkou odhadli minimálne za 7 a to ešte k tomu s nitom pri páse. Posledné tri dĺžky máme trochu orientačné problémy, ale nakoniec nachádzame tie správne komíny a dvomi poctivými dĺžkami za VI sa dostavame na vrchol. Ďalej nasleduje zostup, zlaňovanie, zostup, smäd, hlad až konečne večer prichádzame k autu. Čaká nás ešte jedno prekvapenie, keď listujem v sprievodcovi, zisťujem, že Hans Dulfer vyliezol túto nádhernú cestu presne pred 100 rokmi 15.6.1912. Aké symbolické... 2.deň:16.6.2012
Pôvodne sme plánovali nejaké lezenie, ale ráno sa budíme rozkašovaní, teda volíme radšej nedobrovoľný rest aj napriek tomu, že ďalšie dni hlásia zhoršenie počasia, jednoducho neni síl dostať sa pod nástup... 3.deň:17.6.2012
Bauernpredigstuhl (Z stena)-Ritllerkante V+ A0 (VI+), 180 metrov, 8 dl, E2+
Presúvame sa z parkoviska Griesener alm na opačnú stranu pohoria Wochenbrunner alm a cez Gaudeamus hutte nastupujeme pod západnú stenu Bauernpredigstuhlu. Na obed májú začať búrky tak máme celkom naponáhlo, navyše sa dosť nepríjemne mračí. Naliezame do krásnej Rittlerkante. Super lezenie, v niektorých dĺžkach som sa cítil ako niekde na pieskoch, fantastické vavažovacie pohyby na exponovanej hrane. Kľúčová dĺžka, opäť celkom poctivé lezenie so slabými nohami a pekným luftom pod zadkom. 4.deň:18.6.2012
Christaturm (J stena)-Christakante V A0 (VI+), 200 metrov, 10 dl, E2+
Predpoveď rovnaká, doobeda hrozne teplo, poobede búrky. Opäť teda volíme tomu primeraný cieľ a to ďalšiu z Kaiserských megaklasík Christakante. Príjemné lezenie v krásnom vápne, väčšinou od III do V s jednou dĺžkou za VI+ a nezabudnuteľným dolezom na peknú, úzku vežičku. Super zážitok, ktorý určite stojí za to, vrelo odporúčam. Z búrky napokon nie je nič, podobne ako včera, čo nás teraz trošku mrzí, ale nevadí super sme si zaliezli, rozhýbali sme sa a hlavne je dôvod vrátiť sa sem zas... 5.deň:19.6.2012
Piaty deň zase plech a horúco to už nie je normálne a to sme sem išli s tým, že hádam budú aspoň tie dva dni pekné, zvyšok si zaskalkárčime. Nakoniec sa na tie skalky dostávame až dnes, aj to len preto lebo by sme už nevládali výjsť niekam pod nástup. Poobedie teda trávime na skalke Achleiten. Super oblasť! Obrovské previsnuté línie v krásnom vápne, hromada ciest a fantastické, dosť poctivé špáry. Zopár z nich do 6c+ som si vychutnal aj na vlastnej koži a bola to paráda!!
Text: Maroš
|
