Nepodarené Chamonix

Aiguille Carreé a Mt. Blanc du Tacul


Niektoré výjazdy sú lepšie, iné horšie. Niekedy sa darí, niekedy nie. Niekedy všetko vychádza tak ako má a inokedy je zas všetko úplne na hovno...
Dohodol som sa s Paľom Rajčanom, ktorý žije už niekoľko rokov pri talianskom Merane, že za ním dobehnem a pôjdeme na pár dní do Chamonix. Plány veľké, podmienky v stenách mizerné, no nedopadlo to zrovna najlepšie, ale vyliezli sme aspoň dačo. Aj keď po všetkom čo sa nám prihodilo sa tomu celkom čudujem.
V stredu ráno som v mestečku Lana v Južnom Tirolsku. Paľo musí ešte niečo povybavovať v Bolzane, tak mi vybavuje lístok v stredisku Val Senales a s peknými výhľadmi na Ortler, Zebru, Konigspitze a Wildspitze si dávam zopár jázd aj s kratučkým výstupom na Grawand 3251 m.
Vo štvrtok vyrážame, mali sme byť štyria no nakoniec ideme iba v trojke. Pri Miláne sa nám kazí auto, takže sa to začína komplikovať. Po niekoľko hodinovom zdržaní, prichádzame o tretej do Chamonix. Stará známa ubytovňa, info u horských vodcov dosť negatívne a po rozhovore s chalanmi, ktorí zdrhli zo Severného kuloáru na Dru, meníme plány na dolinu Argentiere.
Argentiere – Lognan – Grands Montets, za pár minút máme krásne výhľady na severnú stenu Dru, na vzdialený Mont Blanc a celú Argentiersku dolinu. Dnes by sme chceli vyliezť, kratšiu cestu na Aiguille Carreé a presunúť sa na chatu, no opäť nastávujú menšie komplikácie. Paľovi niekto šlohol jedno lano, keď si dal na Grands Montets dole batoh. Trošku nechápeme a hladáme ho jak chuji no lana niet. Jedna z možností je, že ho zabudol dole, ale prisahám, že som to lano videl na Paľovom batohu, keď hore vystupoval z lanovky. Náš tretí spolubojovník Wolfi, teda ide dole kúpiť jednu dvojičku a my zatiaľ čakáme a nadávame. Okolo obeda konečne naliezame do cesty Frendo-Ravanel II 5, TD-, 500 metrov. Úvodný 100 stupňový previs cez okrajovku ma pekne vytrápi a po mesiaci nelezenia mám bandasky ako sviňa. Potom nasleduje kúsok snehov a nádherné dĺžky v uzučkých, vyľadneých kútoch s tenkým 90° ľadom. Parádne lezenie, krásna cesta a momentálny nedostatok ľadu, tomu dodáva ten správny šmrnc. Doliezame do položených snehov a zlaňujeme naspäť pod stenu. Tu nás čaka prekvapko číslo 2. Nejaké vtáky nám roznosili, všetko jedlo po ľadovci a okoštovali veru z každého. Ešte za svetla teda lyžujeme na ľadovec, nakukať si zatrajšiu líniu v severnej stene Les Droites. Tu nás čaká ďalšie prekvapenie v podobe suchučkej, nevyľadnej a nevysneženej 1000-metrovej, nepekne vyzerajúcej steny. To už teda máme celkom dosť tak sa otáčame a lyžujeme po ľadovci dole do Argentiere...
V sobotu, vyrážame na Tacul, kde by sme chceli pozrieť nejaké mixové cesty. Ranné prípravy, tlačenica na lanovke a to všetko nás o dvanástej, privádzajú pod kratšie mixové cesty na Pointe Lachenal. Chalani ohŕňajú nosom nad 200 metrovým cestami, že stíhame aj niečo dlhšie a tak sa aj napriek mojím protestom presúvame pod 500 metrovú cestu Modica-Noury III 5+,TD+ na Mont Blanc du Tacul. Naliezame o pól jednej a drtíme čo to dá, no aj tak to samozrejme nestíhame doliezť. Na vrch nám chýba jedna dĺžka v ľade a dve mixové, škoda ale aspoň mám dôvod sa sem vrátiť, a doliezť to spolu s vedľajším Gabarrovom pekne až na vrch...
Nedeľa, Paľo vybral vážnu mixovú cestu od Jaspera, Vol de Nuit IV M8-, ale jediné čo sa ešte na tomto výjazde nedojebalo, je počasie takže od rána fučí ako besné a nad Mont Blancom sú nepekne vyzerajúce mraky. Balíme a zo zvesenými hlavami lyžujeme dole Mer de Glacom, kde si ešte Paľo a Wolfi trošku zaliezli v ľadovcovej jaskyni, ja nemám chuť tak aspoň fotím.
Čo na záver... Nepodarilo sa nám všetko čo sa nepodariť mohlo, ale aj také sú hory a verím, že sa tento rok ešte raz vrátime.....

Text: Maroš