Jeseň na piesku

Časť tretia-Mrazivý Adršpach a rozprávkové Teplice

Stojím pod tými obrovskými stenami so zaklonenou hlavou a potichu sledujem ozajstné pieskarske majstrovstvo. Vidím lezca, nie obyčajného akými sa my všetci nazývame, nie takého, ktorý lezie na skalkách bezchybne nakrokované osmičky, či deviatky, nie takého, ktorému sa chvejú nohy dva metre nad posledným nitom, nie takého, ktorý musí každým krokom mádžovať a nie takého, ktorý potrebuje povzbudzovanie a rady všetkých na okolí... Vidím lezca, absolútne zrasteného so skalou, vidím plynulé a dokonalé pohyby bez náznaku zaváhania, vidím lezca 20 metrov nad posledným kruhom bez jedinej slučky, je sám a potichu si vychutnáva každý krok aj napriek tomu, že každý ďalší krok môže znametať stret s tvrdou zemou... Vidím ozajstného pieskara!
S Katkou skláňame hlavy a s rešpektom prechádzame po drevenom mostíku popod krásnu, vzdušnú Hranu Kaľamárky, popod previsy Luftwaffe, popod fantastické stenové Klekání a NotreDame a popod dokonalé tvary Tsunami a Bumerangu. Zastavujeme sa pod peknou a krátkou špárkou na Sokolíka. Katka si obúva lezečky, berie zopár slučiek, karabíny a istými pohybmi bezpečne stúpa k prvému kruhu. Striedavo sledujem jej pohodové špárové pohyby a nádherú vdušnú líniu Tsunami. Za mojím chrbtom na rozprávkovú lúčku Chrámového námestia dopadá jesenné lístie a Slnko už pomaly zachádza za obzor...rozprávková jeseň v údolí Teplických skál...
Je čas sa po troch dňoch pieskarčenia pobrať zase domov, ale už teraz vieme, hoci sme ešte nedoliezli ani poslednú cestu, že sa sem chceme vrátiť. A to čo najskôr!

Piatok: Mrazivý príchod do Ádru
S veľkými očami a s batohom plným plánov sme v piatok ráno nabehli do skál. V hlavách známe veže a slávne špáry, no zima, mraky a studený vietor nás rýchlo vrátili do reality a po prvých dvoch pekných, ľahkých, rajbasových cestách za päť na vežu Járková a strastiplných prepaloch v rukách aj v nohách sme pevne rozhodnutí zdrhnúť do Labáku. Ideme sa ešte prejsť zašitými zákutiami Adršpašských skál a cestou si vylezieme trojkový komínik na Krteka. Potom nás nohy zavedú obdivovať krásne línie obvodu Jezerka, kde lezieme nádhernú rajbasovú cestu Ze sedla VIIa na Ramsesa. Pekná špára s dobrými slučkami, prepad s nepríjemným prekrokom do rajbasovej steny, kruh a hurá na super vežičku... Hneď máme dôvod prečo zostať....

Sobota: Dve dokonalé špáry v Tepliciach
Príjemná ranná prechádzka Teplickým údolím, všetky sny a plány majú zrazu reálnu podobu, už len odvážiť sa. Zahrievame sa na Slnkom vysvietenej vežičke pri chodníku Smířlivá. Vypozeral som v sprievodcovi peknú šestku na rozlez akurát...ale piesok vie prekvapiť. Nie je šestka ako šestka. Po nečakane tvrdom boji zisťujem pri zápise do vrcholovky, že klasfikácia je upravená zo VI na VIIb až VIIIa. No takto zrána teda celkom výživné, presúvame sa do pekného skalného minimestečka, kde je na kope asi 13 veží a nádherné stenové a špárové cesty. Dve ľahšie hviezdičkové cesty, päťka a šestka na Sluneční a Císaře nás privádzajú pod krásnu líniu Snehové vločky VIIa na Jannu. Traverz po dobrých dierach, náčah do sokolíku, kruh a suprová špára miestami na žaby, miestami na sokolíka až tesne pod vrchol, potom sa ešte kúsok zaprieť v rajbásku a je to. Nabudení sa presúvame pod známu Direttissimu VIIa na Kance. Naliezam pohodovými širočinkami k prvému kruhu, tu nasleduje nepríjemný prekrok doprava a spanilá jazda v dokonalých špárach cez dva kruhy, miestami v celkom slušnom previse. Cesta, ktorú by nemal žiadny špárar obísť, naozaj stojí za to. Dokonalé žaby do previsu a poriadny luft pod zadkom robia z nej jednu z tých, ktoré si určite zapamätám....

Nedeľa: Rozprávkový podvečer na Chrámovom námestí
Opäť sa treba niekde rozliezť a tak tentokrát volím menšiu vežičku Snoopy s peknými líniami po nitoch. Prvou cestou je Strážce lana VI, kde sa zahrejeme a druhou cesta Pedigree VIIIb. Tri niti, bouldrové prečahy a obliny, obliny, obliny. Darí sa mi to na Flash RP, keďže som si to zo zlaňáku napozeral a Katka to po menšom nacvičení bácha tiež na RP! Paráda! Presúvame sa na vedľajšiu Krokodýlí stenu, kde pokúšam Safari VIIIb, ale v treťom kruhu môj nádejný OS-pokus končí a mám hneď niekoľko výhovoriek. Prvou je nedostatočná technika, druhou dĺžka a treťou strašné obliny s ktorých som nehorázne stekal...Nevadí, treba ísť ďalej, presúvame sa pod vyhliadnutú špáru na Machovanku-Vitamín A. Prvovýstupcovská zostava: Lukavský, Koller, Mocek a Zilvar veští poriadne dobrodružstvo. Úvodných pätnásť metrov krásna vyfrézovaná špára s tromi tutovými uzlami a potom nekonečné stepovanie a nadávanie meter pod kruhom, kam ho až tí majstri vytrepali. Elegantné nahodenie slučky na kruh to všetko rieši, robím kľúčový krok pod prvým a cvakám expres. Nasleduje skvostný rajbasový dolez cez ďalší kruh na vrchol a z pôvodného VIIa v sprievodcovi sa opäť vykľuje VIIc na RP...cesta v ktorej hrá dĺžka významnú rolu pri cvakaní prvého kruhu a cesta v ktorej rozhodne nie je jedno či to dáte AF, alebo RP...ale je to nádhera! Balíme a presúvame sa pod peknú šestkovú špáru na Sokolíka, ale ďalej to už poznáte....

P.S (1).... fotky nemáme lebo som egreš a zabudol som nabiť baterku do foťáku :(
P.S (2).... neznámy pieskar z úvodu lezie Muší cestu VIIIa na Chrámove steny od Herberta Richtera

Text: Maroš