Jeseň na piesku

Čast prvá-Čarovná Jezerka v Adršpachu

Nedávno som kdesi čítal, že kto raz príde do Adršpachu už sa tam nikdy nevráti... alebo sa tam bude vracať stále...
Hmmm, no myslím, že môžem zodpovedne prehlásiť, patrím do tej druhej skupiny.
Ádr je jedinečné miesto s nevyčerpateľnými možnosťami, alebo ako by povedala jedna z legiend miestneho lezenia Petr Mocek: ,,nejvíc mně sere, že se to všechno nedá stihnout za jeden život...”
Keď som tu bol prvýkrát, vnímal som len more veží, nekonečné bludisko a neleziteľné špáry... Šuchtal som sa za Tomášom pod jednu hezkú spáru a nedokázal som si vtedy dosť dobre predstaviť ako sa tu môže orientovať...a vlastne mi to bolo jedno, tešil som sa ako malý chlapec a slepo som ho nasledoval....
Trvalo mi zopár návštev, kým som začal registrovať, že Adršpach je rozdelený na obvody, kým sa to more veží zmenilo na konkrétne pojmy, kým mi to nekonečné bludisko začalo dávať aký-taký zmysel a kým tie špáry začali ako-tak držať (poznámka:iba niektoré....).
No až teraz, po troch rokoch blúdenia pomedzi veže, listovania v sprievodcoch a hladania niečoho lezitelného som asi objavil to pravé čaro...ozajstný kúsok raja...obvod Jezerka.
Keď sme v júni liezli s Katkou na Zrzka v Panoptiku, videl som vzadu obvod, v ktorom som ešte nikdy nebol. Obvod s krásnymi, vysokými vežami a s ešte krajšími špárami.Obvod so super pevným, nesolivým a kýzovitým pieskom, ktorý svojho času učaroval aj legendárnemu Kokšovi (Karel Hauschke). Ten tu vo svojich najproduktívnejších rokoch narobil množstvo nádherných a slávnych ciest. My sme teraz liezli síce iba malinký zlomok, ale dovolím si tvrdiť, že sú to všetko jedinečné veľdiela s nenormálnym citom pre líniu...

Zlanárili sme teda dvoch pieskarčenia chtivých a po lete v horách sme opäť v Ádry. Ku Katke a mne sa pridali Labuť s Lajošom, takže o zábavu bude postarané...
Rozliezame sa na Persefone, pekná žabová špára bez kruhu s príznačným názvom Ruční spára za VIIa. Ako druhú vyberám Kokšovu širočinu bez kruhu na Masku, cesta sa volá Šťastná VIIa. Úvodný boulder v širočine dá celkom zabrať, potom pekné lezenie cez previs po kyzoch a spanilá 20 metrová jazda v stereotypnej širočinke až na vyslnenú policu, kde ma ešte čaká nádherná hrana so sokolíkmi a rajbasovými krokmi a to všetko bez kúsku železa, klobúk dole Kokša! Presúvame sa na ďalšiu z markantných veží v tomto nádhernom obvode s názvom Polední. Tu si vychutnávame najskôr Starú cestu za IV a ako druhú v poradí Lukavského rajbas V záři slunce VIIa. Nádherné cesty, pekné rajbasové lezenie v pevnom matroši až sa človek nestačí čudovať čo dokáže ustáť... Labuť s Lajošom sa rozliezli a hrdinsky mieria pod Starostovú, my s Katkou zostávame verní Jezerke a lezeme do večera ešte dva päťkové kvaky na vežičky Etna a Vesuv. Vyvrcholením tohto dňa je Koutová cesta na Pyramidu. Opäť fantastická veža, opäť Kokšova so super vrcholovou sokolíkovou Cheopsovou variantou za VIIa . V krčme sa stretávame s chalanmi, ktorí hlavu Pani Starostovej síce nedobyli, ale zážitkov majú aj na knihu...
Ráno sa budíme do typickej jesennej mlhy. Ranná rosa, prvé slnečné lúče, piesok, borovice... proste ďalšie nádherné ráno v Adršpachu. Na úvod postačí pekná Východní za VIIa na Vosí vež. Pádlovačka v špáre, kruh a kúsok nepríjemného rajbásku nás naladia do tej správnej formy a tak hneď mierime pod jednu z troch vyhlásených špár na Mravenčí horu.... samozrejme pod najľahšiu z nich, pod Žltú spáru VIIb. Na zvyšné dve sme ešte príliš malí, ale snáď raz... Zatiaľ postačí aj táto nádhera od Herberta Richtera, v ktorej sa dá nájsť naozaj všetko. Úvod ešte celkom újde, príjemná žabacina s dobrými uzlami, kruh a pólhodinka stepovania v širočine nad ním. Nakoniec som zistil, že to nemusím silou mocu vyliezť ľavou rukou v špáre, otáčam sa a frčím hore na policu, odkiaľ vedie nekonečný komín na podvrcholové plató, kde je pekný masívny stromček. Na ňom štandíme a čaká nás ešte zopár rajbasových krokov, kým sa naše mená zapíšu do vrcholovej knížky... Na dorazenie si dávame peknú a odistenú cestu na Páže- Konec jedné spáry VIIc. Rajbasová hrana s 3 kruhmi a asi 5 hodinkami je ideálnym zavŕšením tohto víkendového výjazdu a teraz už len do ruky sprievodcu a naplánovať, že čo najbližšie....

Text: Maroš