Dve severné steny

Cima Grande a Cima Ovest

Vyrazili sme s Ondríkom na Čimy.....Ja s cieľom vydriapať sa severnou stenou Čimy Grande, Ondro s cieľom vyliezť niečo pekné, ťažké a hodnotné.
Prvý deň sme tieto naše ambície skĺbili do cesty Direttissima známa tiež ako cesta Hasse-Brandler a ešte známejšia ako tá, ktorú vysóloval sám veľký Alexander Huber. Jeho free sólo, tejto cesty sa navždy zapísalo ako do dejín Troch Čím, tak aj do dejín horolezectva veľkými zlatými písmenami a ja asi trochu nerozumiem.....
Ale poďme pekne poporiadku. V roku 1958 tu za 5 dní ťažkej hákovacej driny vytýčila štvorica Nemcov: Hasse, Brandler, Low a Lehne dá sa povedať, že priamu líniu (aspoň ju tak nazvali aj keď kľukatí sa teda dosť...). Bola to vtedy len druhá cesta po Comiciho ceste v tejto asi najstrmšej severnej dolomitskej stene, ktorá má niečo cez 500 metrov... Odvtedy už trochu vody pretieklo a od prvého zimného výstupu cez prvý voľný prelez (Kurt Albert), prvý onsight (Mauro Bole) a samozrejme toto famózne Huberovo sólo sa táto cesta pomaly, ale isto stala jednou z najväčších dolomitských klasík....
V tieni severných stien prichádzame ráno pod Diretku, ja s miernym chvením v žalúdku, Ondro s jeho neoblomnou odhodlanosťou vyliezť to...Zakláňame hlavy, uff jaké previsy, najradšej by som zdrhol do vedľajšieho Comiciho v ktorom už je naťahaný pekný vláčík klasikov. Aj pred nami sú nalezené dve dvojky, ale veríme, že budú hákovať a teda budú rýchli (hákovať, síce hákovali, ale boli pomalí...).
Naliezame, na rozlez ťahám dve dĺžky za VI, potom prichádza prvá ťažšia dĺžka VII+/VIII-, ktorá patrí Ondrovi a sme celkom príjemne prekvapení kvalitou skaly a leziteľnou klasifikáciou, miestami ešte aj ochutenou peknými bezpečnými nitmi.Aj skôb je tu neúrekom takže, jediným naším nepriateľom je luft pod riťou, na ktorý s tých našich Tatier, teda nie sme moc zvyknutí...Ďalšie tri nádherné, vzdušné dĺžky za VII až VII+ a jedna za IV,ktoré lezieme na striedačku nás privádzajú na veľkú policu pod kĺúčovú 150 metrovú previsnutú časť steny. Previsy, previsy a ešte raz previsy...všade samé previsy...a tam niekde pomedzi tie previsy sa tiahne línia špár a kútov, tade máme liezť...Tri dĺžky VIII,VIII,VIII+...tri dĺžky v ktorých sa všetko rozhodne...tri dĺžky z ktorých je návrat takmer nemožný... Nečakané vysedávanie na polici nás značne znervózňuje, ale nedá sa nič robiť mali sme si privstať. Ondro konečne sebavedomo nalieza do prvej osmičkovej dĺžky a po 50 metroch špárovania štanduje, vraj ľahké mám liezť...Naozaj super lezenie špárkami popod previsy s príjemným bouldríkom na záver. Ďalšia dĺžka už vyzerá o čosi horšie aj Angličania, ktorí v nej doja čo sa dá, dokonca ešte aj do slučiek stúpajú...S rešpektom ochotne púšťam Ondra,keď to zapytlí on aspoň budeme vedieť, že to nemá zmysel. Ondro odlieza cez previs,cvaká zopár skôb, nadáva a fučí. Po ťažkom bojí dolieza na štand k neveriacim Angličanom, vraj ťažké a strašne mokré, môžem liezť...Boulder cez previs a uzučký totálne zatečený komínik v ktorom sa dá trochu sklepať...strašný luft, radšej sa už dole ani nepozerám, lebo by som tu asi zaparkoval naveky...ide sa ďalej, další mokrý boulder a ešte dolez po madlách. S bandaskami ako prasa doliezam na štand a keby som vedel chytiť dych vyjadrím Ondrovi absolútny rešpekt,takto iba krútim hlavou a podávam mu matroš. Je to na ňom OS má na dosah tak nech zabojuje...Prvá polovica kľúčovej dĺžky celkom pohoda aj skôb je tu kopec, škoda len že tie nity akosi ubudli...potom prichádza bouldrík v širočinke,no hand na sklepanie a finish po madlách...kokos ON TO DAL!!! To je hovado...Idem na to začiatok OK kľúčový bouldrík v širočinke ofajávam na dóóósť širokú žabu (zase raz) a už len doklepať to za Ondrom na štand...neuveriteľné prečahy po madlách v riadnom previse leziem so zavretými očami a s kyselinou až niekde v krku...JO podarilo sa Ondro má OS, druholezec-istič, teda ja TR bez sedenia...Angličania nechápu a drtia ďalej aj keď na náš vkus stále dosť pomaly. Čaká nás ešte 9 dĺžok na vrchol a tak nahadzujeme tempo čo to dá, hlavne nebivakovať. Jedno nechutné,rozbité VII+/VIII- a jedna VII- inak samé päťky a šestky nás privádzajú na policu, kde väčšina ľudí končí a vytraverzuje doľava na zostupovku, my to poctivo valíme ďalej ešte tri dĺžky stenou a za tmy doliezame na vrchol....A teraz čo??? Sme hore, ale netušíme kade dole...Nikto z nás tu v živote nebol a ďalších 6 hodín sa prepletáme a zlaňujeme južnou stenou za teplom našich spacákov...Orientačná maturita (ešte teraz netušíme kade sme sa to vlastne dostali dole), ale podarilo sa...veď skúste si to dať niekedy po tme....
Druhý deň nekompromisný rest a tretí naliezame do Cassinovej megaklasiky na Cimu Ovest. Zopár ľahkých dĺžok na úvod a potom šesť dĺžok strašných traverzov, z ktorých prvé dve by mali byť kľúčové, obidve zhodne za VIII.Naliezam a o chvíľu som na štande...to čo to bolo tak za VI+ nevadí asi preklep v sprievodcovi. Ďalšiu ide Ondro a tu už sa lezie, pekné tekchnické a bandaskoidné lezenie stále mierne do traverzu dáva opäť na OS a ja TR bez sedenia.Traverzujeme a kľučkujeme stenou v duchu veľkých klasikov a po skobách možno ešte od veľmajstra Cassina. Čím vyššie, tým ľahšie a po sérii traverzov sa dostávame do kútikov a komínikov, ktorymi valíme na vrchol, dnes už na istotu, žiadny nočný zostup neprichádza do úvahy. Darí sa, za svetla zostupujeme na parkovisko k našemu autu a varíme, pijeme a jeme...
Čo dodať??? Krásne klasické cesty, v krásnych klasických severných stenách, vylezené dobrým štýlom (vďaka Ondrovi) a pre mňa nezabudnuteľné zážitky a splnenie takých dvoch malých snov...Ide sa domov!

Text: Maroš