 Týždeň v špárovom kráľovstveAdršpach 28.5.-4.6.2011
Ty vole!! Skoro som sa posral....rozklepaný a spotený, ležim so zavretými očami na vrcholčeku po dramatickom boji s jednou špárou. V očiach plno machu, medzi zubami chrúmem drsný piesok a Slnko na mňa praží ako nikdy...Bol to dlhý a nerovný boj...najskôr nechutný dlhý výlez z jaskyne,nepríjemnou stropovou a otvorenou žabou dobré tri metre nad zemou a potom spanilá 20-metrová jazda najskôr solivou širočinou a na záver bonbónik v podobe zamachnenej špáry, do ktorej našťastie ako-tak išli žaby, ale Amerika to teda nebola a samozrejme bez jediného kruhu a akejkoľvek možnosti istenia... No proste paráda!! Adršpach je jednoducho úžasný, ale poďme pekne od začiatku...
Už od jesene, od našeho posledného výjazdu na piesky, človeka mátajú spomienky a obrázky dlhočizných a hladkých špár rôznych rozmerov, pri ktorých sa zrychľuje tep a potia prsty na rukách. Samozrejme aby som až tak nedramatizoval ide aj o tú pohodu a romantiku štíhlych vežičiek, jemného piesku pod nohami, vônu borovíc, slastné cinknutie kruhu a vrzgot vrcholovej knížky pri zapisovaní sa do nej....áno po dlhej zime sme konečne opäť v milovanom Ádry!!
Vyrazili sme s Katkou iba vo dvojici, no koncom týždňa prichádzajú aj Ondro s Evou spoločne s Dinom Kuráňom, Janom Šofom a Gabom Čmárikom, takže partia myslím celkom zaujímavá...
No a poďme teda konečne aj k nejakému lezeniu...
Prvý deň je po výdatnom daždi tak sa ideme iba prejsť, no veci berieme so sebou (keby čosi) a dopadlo to tak, že sme objavili parádnu oblastičku na okraji Ádru a vyliezli na úvod sedem ľahších špárových a rajbasových ciest do VIIa na pekné menšie vežičky. Začalo tu dokonca vznikať množstvo parádnych ťažkých ciest (steny,hrany), celkom dobre odistené niektoré aj borhákmi, ale skalkárčenie to zas nie je...a názov oblasti??...nepoviem, treba sa trošku poprechádzať a pohladať...
Druhý deň už ideme do útrob a lezieme od rána do tmy.Na úvod krátka širočinka, potom super trojkruhový rajbas od známej miestnej firmy Mocek-Lukavský na vežičku Bounty-Vzpoura na lodi za VIIc.Predo mnou sa tam jeden borec zapichol po krátkom lete spod prvého po členky do blata a po mne jeden dokonca ešte z vyšia hádam až po kolená...mňa pustilo na taký flasho-onsight, ked mi miestny rozpačito radil ako na to...do večera ďalej stíhame peknú klasiku Údolní na Želvu za VI, nádherného-famózneho Sokolíka s krásnou rajbasovou hranou na Forntýře za VIIa,nechutnú solivú špárku Klaksonek tiež za VIIa bez kruhu od Lukavského,kde prvý pokus skončil zemovkou,ale na druhý už našťastie pustila a dva luxusné rajbasy na Pedofila-Olizovaní nemluvňat VI a na Vratného-Kuplířská VIIa...podčiarknuté a zrátané, deväť ciest za jeden deň!
Deň číslo 3, na úvod päťková klasika z roku 1923 na Babiččinu lenošku,grandiózna dvojkruhová, 30-metrová žabová špára za VIIa na Saskú věž, trojkruhová Polická VIIa na Hrad s peknou širočinou na záver,Koutová VIIa na Křen bez kruhu, ale s množstvom tutových smyčiek, zelená a vlhká širočina za VI na vežu menom Amok a za odmenu večerné kúpanie v jazierku Pískovna a tri krátke cestičky od V do VIIb...Parádny, plnohodnotný deň, osem pekných ciest, kúpanie, Slnko...
Štvrtý deň mal byť pôvodne rest, ale naobed sme sa dozvedeli, že majú byť ďalšie dni búrky tak že ešte čosi polezeme a poberieme sa domov...Poobede sme teda vyrazili do skál.Na úvod som si dal spomínanú chuťovku z úvodu článku Křečová spára za VIIb na Bakchantku, na popravenie morálu potom hneď vedľa klasiku na Bakchusa za VIIa. Pokračovali sme Kokšovou širočinou na Matakyt za VIIb so stavaním, voľne písali za VIIc, aj som dal pokus, ale keď som capol vrchné obliny s dvojcentimetrovou vrstvou ihličia, porúčal som sa smerom ku kruhu, kam som dobral Katku, trošku som po nej postúpal a boli sme hore...Na večeru sme si ešte dali tri rajbasíky pri vstupe: Leontýnka- Cesta vytříbenej záhalky VIIc, Planetárium-Mléčná dráha V a Starú cestu za IV na Squaw...ešte kúpel a je vymalováno...
Ráno sa budíme do pekného dňa a také majú byť ešte ďalšie štyri podľa novej predpovede, volá aj Ondro, že prídu a tak sa vyvalíme na terasu u Tomáša na chatke (čím mu ďakujeme za nocľah) a kvasíme...
Oddýchnutí a zregenerovaní ďalší deň vyhlasujeme, dňom (dobývania) veľkých veží.Na úvod Stará cesta VIIa na jednu z adršpašských mohýl, na Starostovú. Rok výroby 1923, komíny, širočina a krásna špára, ktorá pretína jej hlavu. Zapisujeme sa do knížky, zlaňujeme a putujeme pod ďalšiu klasiku a to peknú, kútovú špáru na Gilotíny za VIIa. Po Gilotíne si to prášime pod najväčšiu vežu v Ádry, na Milencov. Komíny a jaskyniarstvo v Starej ceste za VI lezieme na štyri krátke dĺžky (je to motanica, ale stojí to zato). Zlaňujeme Kokšovým rajbasovým veldielom Letecká za VIIIa s poctivými 20-metrovými odlezmi...Večer si dávame, ešte krásnu cestu na Křídlo-Ptačí za VIIb.Previsnutá špára po chytoch cez jeden kruh a parádna stienka, kde sa kedysi stavalo, no po chvilke stepovania sa darí cvaknúť kruh a run-out za knížkou.Deň sa končí, my sme bohatší o množstvo zážitkou a tri krásne, klasické adršpašské veže...
V poradí šiesty lezecký deň sa rozhýbavame veľmi pomaly. Prišiel konečne zvyšok bandy a rozliezame sa po Ádry.Chalani samozrejme atakujú na môj vkus celkom vážne veci, my si dávame na rozlez tri ľahšie cestičky do VI a dva pekné rajbasy.Jeden z nich-Jebačka u kruhu za VIIa, Katka dáva na OS... Potom nastupujem do dlhočiznej Údolnej špáry na Lesáčka za VIIb.Prvý kruh svieti v dobrých 15-metroch, potom naleduje ďalších 10 metrov, výlez cez previs, blbé cvakanie druhého kruhu a na záver ešte v delíriu po neistých žabách ďalších 15 metrov na vrchol. Plný zážitkov a úplne vyšťavený sa zapisujem do knížky a na dvakrát zlaňujem šparou dolu.Určite jedna z najhodnotnejších ciest výjazdu...
Predposledný deň, je opäť pekne ale po dvoch ľahkých cestách to balíme a ideme sa pozerať na chalanov a veru je sa na čo pozerať...Šofova 12-metrová držka v rajbase, Mára Holeček atakujúci nejaké IXb, dvaja borci v ohromnej širočine za VIIIa....no a samozrejme kúpanie a krčma...
Tak a sme na konci (konečne zase taký dlhý článok...)
Posledný deň sa zase lezie, ale máme toho už fakt dosť tak len očumujeme, kvasíme pod vežami a naobed odchádzame smer domov....už teraz sa tešíme na ďalšiu návštevu...Ádr je proste super!!!
Text: Maroš
|
