 Talianske ArcoMonte Brento,Monte Colodri a Massone...
Ani som nemusel dlho rozmýšľať ako začať tento článok.....
10 DNÍ PLECHU!!!10 dní absolútne modrej oblohy,10 dní bez jediného mráčiku,10 dní slnkom zaliatych skál,10 dní lezenia v strašidelných previsoch a vo veľkých i v menších stenách,10 dní vyvalovania sa pod skalami a uhýnania sa pred šutrami na poriadne vzdušných štandoch,10 dní pučenice,restovania,nakupovania,požierania pizze a zmrzliny....no proste 10 bombových dní v Arcu.
Odchod v piatok 15.4. mierne obavy,či neísť najskôr do Zillertalu,lebo v Arcu hlásia cez víkend neisté počasie,opadajú s poslednými dažďovými kvapkami ešte pred Salzburgom.V noci to dorážame do Arca a hneď z rána prášime asi v jednej z najznámších miestnych skaliek v Massone.Zatiaľ sme traja:Katka,Tomáš Vavro (Orva) a ja,no každú chvíľu sa náš počet rozrastie o ďalšie dve trenčianske autá.Začíname pekne postupne 5c,6a,6b....treba sa poriadne rozliezť a rozhýbať po dlhej ceste.S prvým 6 céčkom prichádza prvá časť osadenstva:Eva s Ondrom a Rišo Kuzma s Paulínkou. Samozrejme,že s takouto zostavou nemôže zostať iba pri 6 céčkach a tak postupne v Rišovom, Ondrovom a mojom podaní padá zopár ciest 7a až 7b+.To už prichádza aj zvyšok bandy Peťo Kuzma so Zuzkou a Dušan s Lenkou.Takže sme všetci,konečný počet...11.Celý deň lezieme v sektoroch A a B,ľudí ešte nie je veľa takže je to paráda.Dlhé vytrvalostné cesty,kratšie bouldrové.... tufy, previsy, kúty...no proste všetko.
Massone sa síce osvedčilo,ale na druhý deň sa delíme.Časť ide do Naga a časť zostáva verná miestnym previsom.Čistíme opäť sektor B (teda hlavne Rišo s Ondrom),ktorí zbierajú jedno 7a za druhým,sem-tam sa podarí aj nejaké 7b a 7b+.Baby flashujú 6c len taký fukot a ja tak normálne okolo tých 6c a ž 7a.Ondro,Rišo,Eva a Orvo vybiehajú kdesi hore do sektoru E s názvom Abissi a našli úžsné línie,takže ďalšie dni sa toto miesto stáva naším ihriskom.Teraz je však na rade Rest day.Lago di Garda,Arco,nákupy,zmrzlina,pizza a všetky tieto radosti,ktoré Arco ponúka.
Čiastočne zregenerovaní sa ďalší deň Ondrovi,Eve,Katke a mne zachcelo trochu alpinizmu a tak sa vyberáme do 1000 metrovej steny na Monte Brento.Ondro vyberá cestu Emozioni za 7a ľavými platňami a ja Via degli Amici za 6c+ výrazným kútom naľavo od centrálnej steny,kadiaľ vedie okrem dvoch hákovačiek aj jedno 8b od Davida Lamu.Aká to bola chujovina sme obe dvojky zistili hádam už v prvej dĺžke a to úplne nezávisle od seba.Takú rozbitú skalu som nevidel ešte ani na Jorasses,na Marmolade a dokonca ani na Čimách....Totálna šotolina,rozbité komíny, trávnaté kúty a lietajúce kamene nás nenachali ani chvíľu pokojnými.Alpinizmus ako sa patrí a keď sme si na štandoch vybavili druhú skupinu ako sa povaľujú v Massone......Ondro s Evou nakoniec pod kľúčovými dvomi vrchnými dĺžkami v platniach,kde boli vytrhané a ak nie vytrhané tak prasknuté nity,zdrhli a doliezli cestou Bumerang za VI.My sme to nejako dobojovali na OS,ale bolo to asi len preto,že sa nedalo zdrhnúť.Okolo hláv nám lietali šutre nad hlavami zas B.A.S.E jumperi a do toho (nádherné) šotolinové kúty a komíny.Tuším sme narátali okolo 22 dĺžkok z toho boli pekné iba posledné dve za 6c+ v kútovej špáre.Cestu vrelo NEODPORÚČAM liezť v doline je množstvo krajších a kompaknejších.....Večer ešte nasledoval nekonečný zostup dole do Arca.My sme z vrcholu trafili cestu kam pre nás prišiel Rišo na aute,Ondro s Evou to museli nejak dobojovať lesom až dole do Dro.
Druhý deň sme si za odmenu vybrali 300 metrové Monte Colodri nad Arcom.Cesta Renata Rossi nás milo prekvapila.Dokonalá špárová línia,síce len za 6a a dosť vyšmýkaná,ale naozaj sme si to užili.S Katkou sme to dali na OS, pričom sme sa každú dĺžku striedali.Dĺžky boli pekné a poctivé...špáry a kúty.Ondro s Evou vyliezli Manollovu slávnu Zanzaru 7a+.A večer sme zhodnotili,že to boli možno naše najkrajšie viacdĺžkove cesty čo sme kedy liezli....(asi nás ovplyvnil ten psychiatrický deň na Brente).
Nasleduje opäť zaslúžený rest a tri nekonečné dni v Massone,kedy sme sa každý posuli o krôčik dopredu.Liezli sa hlavne vytrvalostné a previsnuté cesty.Nacvičovalo sa,skúšalo sa,onsajtovalo sa,flashovalo sa a bola super atmoška.Nedajú sa tu opísať všetky tie pokusy,ani to ako Ondro v dlhočiznom 40-metrovom Abissi za 7c dvakrát padol pod zlaňákom aby to potom posledný deň posledným pokusom preliezol,ako baby liezli celkom na pohodu 7a a 7a+ niektoré dokonca aj na Flash,ako Rišovi nestačili dve 7c a kopec ciest 7a až 7b+ a pustil sa do vyhláseného Shaved Beavera za 7c,ktorý ho bohužial nepustil,ako Orva,Dušan,Peťo preliezali cesty do 7a+ a ako sme si v absolútnom delíriu vychutnali nádhernú previsnutú špáru La Fessura Porta alla Sepoltura.
Je toho proste strašne veľa...pocity,zážitky,emócie a do tohto článku sa to určite všetko nezmestí...treba to zažiť!
Text:Maroš
|
