Víkend v Nízkych Tatrách


Sedím si tak v stredu (1. decembra) v službe, sledujem padajúci sneh a počúvam rádio. Predpoveď počasia hlási mínusové teploty na celom Slovensku.Idem cez víkend do Nízkych Tatier!
Chcel by som ísť otestovať môj nový skialpový set. Rozhodujem sa pre túru: Tále- Trangoška- Chata gen.M.R.Štefánika- Ďumbier- Chopok- Dereše- Poľana- Srdiečko.
V piatok ráno o 4:30 vstávam a vyrážam na železničnú stanicu. Nasadám do vlaku a okolo 9:30 vystupujem v Brezne, kde husto sneží a fúka nepríjemný vietor. Rozmýšľam nad Zuzkinými slovami či som fakt normálny keď vyrážam v takomto počasí do hôr a nesedím doma v teple. Počkám si na autobus, ktorý ma vyvezie na Tále a odtiaľ už iba po svojich.Podľa mapy to má byť na Trangošku 8km.Dávam túto prechádzku za 1:20 a zvyšok času využívam na raňajko-obed, keďže som bol lenivý najesť sa vo vlaku.
Snehové podmienky sú super a tak sa hneď prezúvam,lepím pásy na lyže a vyrážam na Štefáničku. Šlape sa dobre, ale čím bližšie som k chate tým je väčšie mlieko.Sneženie je stále hustejšie a vietor tiež pridáva na intenzite. Na Halaške som za slabú hodinku. Na chatu by to malo byť už len polhodinu,z ktorej je nakoniec hodina keďže oproti fúkajúci vietor mi nie je veľmi po chuti. Cestou sa tesne míňam s lyžiarom, ktorý si ma všimol len v poslednej chvíli. Za chvíľu stretnem zostupujúceho staršieho pána, ktorý ma oboznamuje s tým, že na chate nikto nie je. Super, aspoň bude miesto na spanie.Prichádzam na chatu a objednávam si izbu. Mením svoj pôvodný plán prespať na Kamennej chate pod Chopkom, keďže pokračovať ďalej v čistom mlieku a v strašnom vetre sa mi naozaj už nechce.Ohrejem sa v spacáku ležiac pri radiátore, vychutnám si večeru (3 hrianky s pivom) a idem spať.
Chcem odísť ešte pred šiestou ráno. Ranná lenivosť však spraví zasa svoje a ja vyrážam až 6:30. Fotím východ slnka a zaujatý nádherným pohľadom začínam šlapať.Po polhodine si uvedomujem, že ma slnko až príliš zaujalo a ja namiesto na západ idem na východ.Takže rýchle zlyžovanie k chate a rýchlo na Ďumbier.Slnko je už v plnej sile a obloha je plechová.Iba vietor zo včera zostal - síce slabší, ale stále nepríjemný. Sneh vŕzga pod lyžami Slnko hreje od chrbta a zakrátko stojím na najvyššom bode Nízkych Tatier. Cvaknem povinnú vrcholovku a pokračujem cez Krúpovú hoľu a Demenovské sedlo na Konské a smer Chopok.Prichádzam na Kamennú chatu, hodím do seba obed,teplý čaj a vyrážam na vrchol Chopku.Brodím sa po pás v snehu až na vrchol 2.najvyššieho vrchu Nízkych Tatier a vraciam sa na chatu. Rozmýšľam či pokračovať na Dereše, ale vypočutý rozhovor dvoch neznámych ma presvedčí, že radšej by som mal zísť dole. Prašan je vraj dosť hlboký a veru aj bol...Od chaty po Kosodrevinu to bolo samé brodenie sa po kolená a sem tam aj po pás v prašne. Po 2 absolvovaných pádoch som sa ocitol na zjazdovke a za pár minút som už stál na Srdiečku,kde sa mi podarilo chytiť stopa do Brezna.Ďalej už len cesta vlakom do Levíc....
No a teraz mi ostáva už len dúfať, že počasie bude dobré aj o 2 týždne počas našej klubovej akcie Levický Ďumbier a ja si budem môcť vychutnať aj ďalšie pekné kopce....

Text:Jany Daniel