 Piesky-Adršpach29.5.-1.6.2010
To sme sa ale zase vybáli...a poodierali...ale stálo to za to a bolo super!!!
Vysoké a štíhle veže,jemný piesok pod nástupom,krásne a dlhočizné špáry,bezchytovaté rajbasy,vzdušné komíny a veľké kovové kruhy,ktoré sú pozabíjané aj na tých najneuveriteľnejších miestach a svojím striedmym rozmiestnením a lezcami,ktorí ich tam pozabíjali často vytvárajú doslova legendy.Človek túži len po jednom.Popreliezať všetky tie nádherné línie a vyliezť na všetky tie krásne veže.Hotový lezecký raj.Realita je však často iná.Hlavne keď fučíte v jednej z tých nádherných špár,ruky sa v nej bezmocne zmietajú,spod nôh sa vám trúsi ten jemný piesok,ktorý na nástupe tak obdivujete,kruh je ešte v nedohľadne a pod vami len jeden založený uzlík,ktorého kvalitu sa vám vôbec,ale vôbec nechce testovať.Alebo keď sa bezmocne,po centimetroch súkate úzkym komínom a bojíte sa vydýchnuť aby ste sa nezošuchli o pár metrov nižšie....Ale ten pocit,keď prekonáte svoj vlastný strach a trochu sa premôžete,stojí naozaj za to.Sedíte na uzučkom vrchole,zapisujete sa do vrcholovej knížky a obdivujete to more veží okolo vás.To sú tie chvíle,kedy si uvedomíte prečo vlastne leziete...
Po roku sme teda opäť v Ádry.Upršaný máj nám trochu skrížil plány a tak sme výjazd na piesky stále iba odkladali,kým nebude lepšie počasie.No už sa to nedalo vydržať a tak sme si povedali,prší-neprší,ideme!
Prvú noc spíme v Ádry na parkovisku,lebo Tomáš má v chatke plno,ale hovorí,že ďalšie dni už môžeme prespať u neho.Podmienky sú vraj dosť zlé a Tomáš tento rok v Ádry ešte nevyliezol ani jednu cestu,no my sme zatiaľ optimisti.
Optimizmus nás však prechádza hneď ráno kedy začína pršať.Z Ádru dnes nebude nič,tak si ideme aspoň zaliezť do previsov na Ostaš.Hneď prvá cesta na rozlez Večernice VIIb ma poriadne vytrápila.Predsalen rok je dlhá doba a nejako som si od tých uzlíkov odvykol,navyše je vrchná špára úplne mokrá.Cvakám zlaňák a Rasťo si to dáva na druhom,spolu s vedľajším VIIIb.Ďalšou cestou je Dunihlav VIIc,ktorú preliezame postupne obaja,Rasťo dokonca na OS.Pekná,kratšia a dobre odistená,previsnutá cesta je však na Ostaši aj poslednou,lebo sa opäť rozpútava riadny lejak.Poobede prestáva pršať,dokonca vychádza aj Slnko tak ešte vybiehame na Križák,kde lezieme pekného sokolíka na Jehne-Proti srsti VIIb a skúšame jedno VIIIa na Ovčáka.Úvodný boulder ešte pustil no dlhý odlez od druhého kruhu zastavuje môj nápor (navyše je to dosť mokré) a tak zdrhám do štvorkového komína.Prvý deň sa teda nevydaril no večer to vyzerá opäť zúfalo,lebo prší...
A prší celú noc až do rána.Až poobede sa počasie celkom umúdrilo a tak berieme batohy a ideme pohľadať do Ádru nejakú suchú špáru.Síce je všetko mokré,našli sme jednu kratšiu asi 10 metrovú šestkovú špárku,samozrejme bez kruhu.Po chvíli bouldrovania sa mi darí naliezť a v polovici zakladám uzlík.Leziem ďalej a celkom to aj ide až kým nedoleziem do úplne mokrého a zaslizeného výlezu.Ruky sa začínajú zo špáry šmýkať von a nohy sa začínajú triasť.Hore to asi nepôjde a dole už vôbec.Uzlík je už ďaleko,odtiaľto by to bolo určite na zem.Rozmýšlam či odskočiť,ale nakoniec začínam pomaly zliezať.Už som nohami skoro nad uzlíkom keď povolia ruky a letím....Chvíľa napätia,uzlík drží.Hompálam sa pol metra nad zemou,doudieraný a so zakrvavenými rukami.Balíme veci a ideme ďalej.Obzeráme si veže a špáry,no nejak sa nám do ničoho nechce a všetko je mokré.Náchádzame peknú líniu vo Vstupnom obvode na vežu Traťmistr-Západní spára VIIb.Vyzerá byť suchá a sú tam dva kruhy.Obliepam ruky a naliezam do komína.Nepríjemný krok cez previštek,ešte zopár metrov súkania sa širokou špárou a cvakám prvý kruh.Potom nasleduje,kútovo-špárovo-komínové lezenie až pod previs kde je druhý kruh,ktorý našťastie cvakám tiež (spod neho to bolo na zem) a potom už hurá na vrchol.Doberám Rasťa,zapisujeme sa a zlaňujeme.Na dnes by stačilo,veríme že zatra to bude lepšie.
Tretí deň je najúspešnejší.Lezieme v Ádry štyri cesty,čo je vzhľadom na podmienky celkom slušné.Najskôr si dávame peknú a dobre odistenú (dvojkruhovú) Starú cestu na Bakchusa za VIIa.Preliezame ju obaja,Rasťo RP a ja OS respektíve Flash.Potom nasleduje úzky šestkový špáro-komín s názvom Placenta na Lehátko od miestnych legiend Mocek-Lukavský v ktorom mi veru nebolo dvakrát do smiechu (hlavne pod prvým kruhom).Vrcholom dňa je mohutná a impozantná veža Džbán a Janebova cesta VIIa.Pekné lezenie najskôr dvojšpárou,neskôr príjemným komínom a delikátnym výlezom na vrchol.Prvý kruh až nečakene nízko.Druhý síce v nedohľadne ale hádam to pôjde (a išlo).Na záver dňa si dávame ešte peknú ľahučkú dvojšpáru na Španelskú stenu-Študácka dvojspára III z ktorej sa asi ani nedalo vypadnúť.
Chceli sme ešte liezť aj ďalší deň no nečakne pršalo a tak sme sa pobrali domov na zaplavené Slovensko....
Text:Maroš
|
