Tatranská zima-druhá časť

Január,február a marec v Tatrách

Keďže s koncom kalendárnej zimy sa končí aj moja zimná lezecká aktivita v Tatrách,je tu malý súhrn toho čo sa vyliezlo....Na otázku či sa liezlo,by som si odpovedal:Nie,ale popoliezalo sa...
Po sľubne rozbehnutej sezóne,kedy sa za december a zopár januárových dní vyliezlo osem ciest a hromada ľadov sa čakalo od februára a marca viac...Aj plány boli síce smelé,ale hovno z toho...
Samozrejme drvivá väčšina nášho snaženia spočíva v ľadoch a úspešné vyhováranie sa na zlé podmienky prinieslo iba dve chabé cestičky.

Posledná správa je z 8.januára,kedy sme s Peťom Triščom liezli v juhozápadnej stene Javorákov Kvasničkovu cestu.O týždeň na to sme spolu z Janym Danielom (vybehli) po pás v snehu pod Streleckú vežu aby sme zistili aké sú zlé snehové podmienky,no keďže sme nechceli odísť naprázdno dali sme si aspoň skalnato-trávový Ľavý pilier (III-IV).Mnoho skalných miest sme vďaka teplu preliezali bez zbraní a rukavíc a trávy držali ako slama (ale aspoň nebola zima na štandoch.V pohode a bez stresu sme si tak vychutnali Janyho prvú zimnú cestu v Tatrách a na druhý deň sme si ešte vybehli na Ľady pod Svišťovkou,kde sme liezli dva ľady tak okolo II-III do 80 stupňov.

Posledný januárový týždeň sme strávili (Marian a Maroš) na ľadoch v Maltatali....
Február by sa dal nazvať aj mesiac ľadov.Keďže sme boli celkom dobre rozlezení z Malty,zbierali sme v tatrách jeden ľad za druhým.Záhradky,Veverkáč,Orolín,Oči plné ľadu,Mrozek,Adin úsmev,Ľad na Malú Tisovku,Groszove ľady,Zákruta,Ťažký ľad a z netatranských ľadov to boli ľady v Slovenskom Raji (Veľký Kyseľ),v Západných Tatrách (Jalovecká dolina) a na Orave (Bystrička)...

Počas jarných prázdnin 1.marca som sa rozhodol,že je čas trochu oprášiť lyže.Nedostatok snehu v Tatrách a paradoxné lavínové nešťastia,zapríčinil že sme sa na lyže tento rok prakticky ani nedostali.Z Lukášom Michaľákom sme vymysleli,že ideme zlyžovať zo severu Ždiarsku Vidlu v Belianskych Tatrách.Pekný slnečný deň,šlape sa super,bezvetrie,no proste konečne skialp ako sa patrí.Šlapeme Monkovou dolinou a po hrebeni vystupujeme na Vidlu.Parádne výhľady na Ľadový a Kežmarák,vrcholové fotky v pozadí z Havranom a húra dole...Lukáš robí prvé oblúky a ja ho fotím.Sneh vyzerá byť naozaj dobrý.Asi pri treťom oblúku sa pod Lukášom trhá doska a následne na to praská celí hrebeň a valí sa do údolia.Výsledok je asi 200 metrový odtrh,vysoký tak 30-40 centimetrov.Obrovský kúdol sa valí dole žlabom,ktorým sme sa mali spustiť.Stojíme tam s Lukášom s vytreštenými očami a klepú sa nám kolená.Dokonca mám v ruke aj foťák no ani ma v tej chvíli nenapadlo odfotiť to.Vyklepaní pomali lyžujeme svahom,ktorý pred chvíľou celý zletel a je to teraz čistý ľad so sklonom tak do 40 stupňov.Teraz by sa s nami teoreticky už nemalo čo odtrhnúť ale pre istotu meníme pôvodný zámer a v polovici svahu vytraverzujeme na hrebeň a púšťame sa do Monkovej doliny,kde je už dobrý Slnkom prepálený sneh...Takto teda dopadlo moje prvé a asi aj posledné tohtoročné lyžovanie v Tatrách.

Ďalšie dva dni som trávil s Palim Ivaneckým z Prešova na Brnčalke.Jeden pokus-nepokus o Hranu Weberovky skončil už pred chatou.Po príjemnom rannom vstávaní,sme sa naobliekali vystrojili a vyrazili liezť.No pred chatou sme zistili,že v noci nakydalo 30 centi snehu,tak zase hurá do postele...Asi najlepšie to vystihol chatár z Brnčalky,keď nás potom videl ako zdrvení čumíme do steny,povedal:Chalani veď j..te na to,prídte v lete...O pár dní na to sme sa ešte pohrávali z myšlienkou,že pôjdeme skúsiť Titanovú pascu v Javorákoch ale všteko to opäť vyriešilo za nás sneženie.

Na záver zimnej sezóny 19.marca som ešte vyliezol jednu,síce peknú ale kratučkú trojdĺžkovú cestu Silvestrovské blues (V-) na Nižný Slávkovský zub a to by bolo asi tak všetko.Teraz huráá na skalky a do Tatier sa vrátime až sa to roztopí...

A tu je ešte zopár Marianových skialpinistických túr: Litvorove sedlo,Svišťový štít,Prielom,Bránička z Veľkej studenej doliny.

Text:Maroš