České piesky

Adršpach,Križák a Ostaš


V aute naplno vypeckovaný Led Zeppelin a prášime si to českými dedinami smer Adršpach.O tretej ráno prichádzame na parkovisko,oči vytreštené do tmy,sústredia sa len na to aby zachytili čo i len náznak pieskovcovej veže.Nič,budeme si musieť počkať na ráno...Sme traja okrem dvoch levičanov Libora Kmeťa a mňa je tu s nami ešte žiarčan Ivan Hrmo.Ja s Liborom si rozkladáme stan,Ivan sa vyspí v aute.
Ráno vstávam ako prvý,súkam sa zo spacáku,rozopínam zips na stane a naskytajú sa mi prvé nádherné pohľady na pieskovcové velikány.Rozpoznávam Starostu,Starostovú a myslím že úplne vpravo je prvá zlezená veža v Ádry-Kráľ.Libor s Ivanom ešte spia a tak idem na prieskum sám.Najskôr prichádzam pod Indiána,toho poznám z mnohých obrázkov,prezerám si pekné špáry na mne neznáme veže pred vstupom do Skalného mesta.Potom prechádzam oproti na Križák a hladám pekné línie čo by sme si mohli dnes dať na rozlez.Prvé dotyky s pieskovcom,je drsný a drobné zrnká mi ostávajú v rukách.Všetky cesty,čo sa mi páčia buď nemajú kruh,alebo majú jeden niekde strašne vysoko....Leziem ľahkou,zrejme zostupovou cestou na menšiu vežičku.Volá sa Ovečka,ako zisťujem na vrchole.Je odtiaľto nádherný výhľad na náprotivný Ádr.Vo vrcholovej knihe zisťujem,že sem vedie jedna špára za štyri a tak ju idem pozreť.Vyzerá celkom fajn,samozrejme bez kruhu a tak hneď ako sa mi podarí zobudiť spolulezcov,prichádzame pod ňu.Začínam liezť,ide to celkom ľahko o chvíľu si už podávame ruky na prvej zdolanej veži,veríme že ich za týchto päť dní bude ešte mnoho...Nasleduje pekná päťka a potom už prvá sedma,Mocekova cesta na Ovčáka.Menší boulder na začiatok a nekonečné prešlapovanie a menenie rúk vo vrchnej výlezovej špáre,kde by už kruh,ktorý je kdesi ďaleko podo mnou dávno nepomohol...Nasledujú pekné pomerne krátke cesty tak do šesť,sem-tam sa zadarí aj nejaké to VIIa alebo VIIb.Učíme sa v nich využivať na istenie všetko čo skala ponúka teda,hodiny a špárky.Pravdupovediac neviem si ani predstaviť pád do tých naivne založených uzlíkov do úzkych špárok.Občas cvakáme aj nejaký kruh,no dva v jednej ceste je poriadny luxus.Prichádzame s Liborom pod Kokšovu na Hronovské veže.Nádherá špára od jedného z najslávnejších pieskarov-Karla Hauschkeho.Myslím,že si musíme niečo nechať aj na ďalšie dni a tak ideme radšej pod Kocúra.Jeho južná hrana vyzerá už chutnejšie a o chvíľu sme aj hore.Deň sa pomaly končí a cestou dole ešte leziem jednu sedmu na Hodinára.Schádzame dolu a ide sa do krčmy k Tošovákovi.Máme sa tu stretnúť s Tomášom,ktorý tu má chatu a budeme u neho štyri dni bývať.
Na druhé ráno sa teda budíme u Tomáša na chate,pôjde s nami dnes na Križák a ukáže nám nejaké pekné cesty.Raňajky,balíme matroš (slučky) a môže sa ísť.Prvá zastávka je Maják.Tomáš s Ivanom lezú Údolní a ja s Liborom,nejakú cestu cez previs.Po chvíli počujem spoza hrany ranu jak hrom.Ńiekto hodil držku a podľa zvuku súdim,že na zem.Trošku mi to bere morál a tak zlaňujem od prvého kruhu.Tomáš vypadol zo špáry,pri zakladaní bambule pre Ivana.Našťastie nebol vysoko a len sa trochu odral.Potom nám už samozrejme ukazuje,že liezť vie a peknú špáru za ním ledva lezieme na druhom konci.Nasledujú ďalšie cesty všetko tak okolo VIIb dokonca jedno VIII áčko.Eskymák,Eskymáčka,rajbas na Mušketýra a mnoho iných...Večer už tradične Tošovák a diskusia o vylezených cestách a o ďalších plánoch.O niekoľko stolov vedľa sedia také legendy ako Lukavský,ktorého všetci volajú Cikán a Mocek.Tomáš sa s obidvomi pozná liezol s nimi dokonca aj nejaké prvovýstupy.
Opäť je pred nami ďalší slnečný deň no dnes ideme na Ostaš aby sme neliezli len v jednej oblasti.Malá zastávka v Tepliciach a hurá na ostašské veže.Dve ľahšie cesty na začiatok a potom naliezam do nádhernej špáry na Pavúka.Ako som sa neskôr dozvedel,bola to prvá sedma,ktorú vyliezol Miroslav Šmíd.Ani neviem ako no dopracoval som sa k prvému kruhu,cvakám expres,ruka už nedrží v špáre a....jaaaaaaj,slastný výdych keď sa mi ho konečne podarí cvaknúť.Musel som trochu podojiť expres ale čo tam potom hlavne,že nedrbnem až na zem...Odliezam od kruhu zakladám pár uzlov a vytúžený vrchol.Krvavé ruky,spokojný úsmev na tváry a doberám najskôr Libora,ktorý to neprebil a potom Ivana.Liezieme niekoľko ďalśích ciest,dierky,špárky,rajbasy a na záver mi ešte Tomáš vytiahne dokonalú špáru za VIIb.Fučím v polke špáry,ruky prestávajú poslúchať,žaby nedržia tak ako by mali.Tomáš z hora na mňa sype poznámky typu:Jenom to tam pořádne zaraz...alebo...Všechno za jedinej chyt co?...Nakoniec to dobojujem aj bez sedenia na vrchu ešte trochu zoderiem kolená v komíne a môže sa ísť k Tošovákovi.Dnes však ešte pred krčmou odbiehame do Ádru vyliezť nejakú cestu.Musíme až teraz večer,keďže je tu ešte zakázané lezenie.Tomáš vyberá Kútovú špáru na Bragliho věž.Pekná šestka ale stačí mi aj na druhom konci.Libor zostáva čakať dole a Ivan to už vzdal a išiel do krčmy.Doliezam za Tomášom na vrch,vedla nás sa dvíhajú Milenci-najväčšia veža v Ádry.Zlaňujeme a teraz už fakt len krčma a špekačky na ohníčku za chatkou.
Posledný deň trávime na Križáku.Tomáš a Ivan lezú celý deň spolu a ja s Liborom,skúšame nové veci ako sú preskoky,alebo stavanie.Trénujeme rajbasy,lezenie áábsolútne bez chytov,skáčeme z veže na vežu a učíme sa hýbať v špárach aj na prvom konci.Jednou z posledných ciest je aj spomínaná Kokšova na Hronovské veže.Ja s Ivanom ju však lezieme len na druhom konci za Tomášom a poriadne spotení doliezame na vrchol.Úplne posledná cesta s ktorou sa lúčeme s Českom a s pieskovcovými vežami je Šubrtka na Podsvětí za VIIc.Aj keď v nej boli až tri kruhy,poslali sme zase do nej len Tomáša a my sme si ju vychutnali pekne istení a bez stresu....
Už sa tešíme na ďalšiu návštevu a ďakujeme Tomášovi naozaj za všetko...
Text:Maroš Červienka