Tatranské leto


Stúpame s Rasťom Zlomiskovou dolinou.Keďže je ešte len máj všade je plno snehu.Náš dnešný cieľ sú platne Ošarpanca.Ako prvú si vyberáme Puškášovu cestu (VI+).Ľahkú dĺžku na začiatok a druhú kľúčovú dĺžku preliezam ako prvý.Na druhom štande sa meníme a ďalšie dve šestkové dĺžky ide prvý Rasťo.Zlaňujeme komínom a chystáme sa vyliezť ešte Plška,keď sa zrazu spustí lejak.Zaliezame do blízkeho bivaku a čakáme.Sledujeme dvojicu ako zlaňuje z polovice platní.Dážď sa medzitým mení na krupy a o chvíľu je všetko biele.Dvojica zbehla dole,museli byť mokrí ako myši.Všade bijú blesky a hrmí.Keď o tretej konečne prestane,schádzame dole aj my,samozrejme po ceste ešte trikrát zmokneme...
Na druhý deň ideme liezť Dieškovu cestu (VII-) na Ostrvu.V noci fúkalo takže stena je suchá.Prvé tri dĺžky sú pomerne ľahké až na jeden dosť ťažký kútik v druhej dĺžke.Štvrtá dĺžka je dokonalá yosemitská špára,len ten nit na vrchu trochu kazí dojem.Preliezame ju sokolíkom a zlaňujeme pod stenu.Naliezame ešte do cesty Stredom steny na ľavú vežu no po troch dĺžkach musíme zlaniť...
Letné prázdniny trávim prakticky celé v Tatrách.Keďže nemám stáleho spolulezca,leziem s každým kto mi príde pod ruku.
Leziem hlavne pekné klasiky v južných stenách od Motyku,Stanislawského,Birkenmajera,Gálfyho či Puškáša na Širokú vežu,Ostrý štít,Voliu vežu,Streleckú vežu,Velickú stenu,Batizovský štít ale aj niečo ťažšie od Jackoviča na Slavkovskú Baštu.Takisto aj ľahšie hrebeňovky bez lana ako Ľadový štít-Južným hrebeňom alebo Martinovku na Gerlach.
V auguste prichádza opäť Rasťo a ideme spať na Brnčalku.Ráno vstávame pomerne skoro a ideme v ústrety mohutnej severnej stene.Povedal by som že deväťstometrovej,ale keďže budeme liezť len po Nemecký rebrík,čo je asi štyristo metrov bolo by to príliš zveličené...Máme v pláne vyliezť Diretku (VI+).Spoločne lezieme do kotla.Prvé dve dĺžky obliezame Weberovkou,kvôli kameňolomu,ktorý je naspodu.Traverzujeme k platničke kde sa už začína samotná Direttissima.Poctivo sa striedame,samozrejme tak aby na Rasťa vyšla kľúčová dĺžka,kolmý kút.Asi v šiestej dĺžke doliezam na štand,kde naša cesta odbáča do ľava a priamo pokračuje Superdiretka.Doberám Rasťa,keď zrazu počujem strašný hrmot,pozriem dole a vidím ako letí obrovský balvan rovno na Čechov,ktorí lezú pod nami Weberovku.Len,len že ich to minulo,keby boli o kúsok nižšie tak neviem...Rasťovi sa ten televízor uvoľnil pod nohami,ešteže je v poriadku.Zaujímavé že to nevyletelo už so mnou.Nasleduje,krátky traverz v platni,pilierik a konečne dve najťažšie dĺžky v celej ceste.Prvá je kút,ktorý má na starosti Rasťo a druhá pekná stienka s úzkou špárou a skvostným traverzom ležmo na záver to už leziem prvý ja.Už len ľahká dĺžka na Nemecký rebrík a zostupujeme dole.
Nie je to zrovna horolezecké ukončiť v strede steny výstup ale čo už také je dnes moderné lezenie.
Na druhý deň lezieme ešte Weberovku (VI),zase len do pól steny a odchádzame domov...Musím si to prísť vyliezť niekedy celé.
Koncom prázdnin ešte prichádza Peťo a ideme bivakovať do Zlomiskovej doliny pod Ošarpance.Je to náš prvý bivak v doline a veľmi sa nám to páči.Večer obloha posiata hviezdami a ráno päť minút pod stenu.
Prvý deň lezieme za strašnej zimy Plškovu cestu (VI) na Malý Ošarpanec.Podľa mňa je to hneď po Diretke na Malý Kežmarák,najkrajšia cesta akú som toto leto liezol,len škoda,že bola táka krátka.Kľudne by som si vedel predstaviť ešte tristo metrov takého špárového a platňového lezenia.
Na druhý deň lezieme ešte Motyku (V) na Prostredný Ošarpanec a nejakú šestku na Dračí štít.
Leto sa pomaly končí a začínajú sa nepríjemné starosti,ktoré dosť výrazne súvisia so školou...Teraz už zostáva len čakať kedy napadne sneh a urobia sa dobré podmienky na zimné lezenie...
Text:Maroš Červienka