Zima v Tatrách 07/08

Všetko sa začalo už v decembri,keď sme spolu s otcom podnikli zopár ľahkých snehových výstupov či už na Drobnú vežu,Baranie rohy alebo Streleckú vežu.Takisto sme vyliezli aj nejaké ľady.Boli to moje začiatky v zimných Tatrách.Potom ma zobral tesne pred Vianocami Erik Rabatin z Horskej služby liezť na Ostrvu...
Galéria Ostrvy-Poľský komín IV.
Teda bolo to tak.Dvadsiateho druhého dva dni pred Vianocami sme prišli o šiestej ráno na Popradské pleso,že ideme vyliezť nejakú cestu v západnej stene Končistej.No po hodine brodenia sa Zlomiskovou dolinou po pás v snehu niekedy aj viac sme sa otočili a zmenili sme cieľ na Ostrvu.Erik vybral Poľský komín.Podmienky nevyzerali najhoršie a po prvej skalnej dĺžke nasledovali dve krásne ľadové.Ľadu bolo niekde pomenej no lezenie to bolo naozaj pekné.Keďže tri dĺžky nám nestačili pokračovali sme ďalej snehovým žlabom na Ihlu v Ostrve.Tam sme si vybrali cestu v ľavej časti steny.Erik liezol prvý a vychádzalo to až na vrch Ihly.Keď som počul ako kdesi hore za hranou fučí hneď som vedel,že to nebude nič ľahkého.Prišiel rad na mňa celkom mi to aj išlo kým som neprišiel pod vrchnú previsnutú špáru.Vibramky nie a nie uložiť na stupy a keďže sa medzi časom zotmelo vyťahujem prusik a tých päť metrov musím háknuť.Nasleduje zlaňovanie úplnou tmou a zostup pomerne strmým žlabom iba s jednou čelovkou.O siedmej večer prichádzame na chatu a ideme dole...

V januári a vo februári som sa snažil vyliezť čo najviac ľadov.Liezol som Orolína,Trenažér a zopár ľadov v Doline Zeleného plesa väčšinou však iba na druhom konci.Potom prišiel do Tatier Libor a vybrali sme sa vyliezť dačo na Tupú.
Tupá-cesta Culka-Weinziller III.
Ráno sa ako poriadni horolezeci vyvážame autom až na Popradské pleso čo to prejdeme a začíname s lezením.Pekné trávy na začiatok,ktoré prekvapivo držia aj v tomto teple.Urobím prvý štand a z hora sa na mňa pozerá kamzíčia rodina,hovoím to Liborovi,lezie ako o život ani lano nestíham doberať.Myslím že by som to mal robiť častejšie možno by sme spravili nejaké rýchlostne rekordy v cestách. Niekde okolo siedmej dĺžky sme prestali počítať a sústredili sme sa hlavne na to aby sme sa nestratili.O jednej sme sa rozhodli že zostúpime žlabom dole.Na vrchol ešte dosť a trošku sme sa aj stratili.Ďalej sa nám to nezdalo dosť bezpečné a nechceli sme urobiť prúser.No to sa nám skoro podarilo pri zostupe.Zistili sme že žlab,ktorým zostupujeme končí asi 50 metrovou stenou.Po niekoľkých nadávkach,ktoré sa nesú dolinou si Libor všimol,že sa dá ľahko dostať do cesty,ktorú sme liezli a tak som to išiel vyskúšať.Podarilo sa.O pol hodinu sme už balili laná pod stenou.Zhodli sme sa že to bola náročná ale hlavne poučná túra.Možno sme boli už dosť vysoko na to aby sme sa otočili ale hlavne že to dobre dopadlo...

Koncom februára a v marci sa mi už podarilo aj čo to zlyžovať.Najskôr to bolo Sedielko na sever do Javorovej doliny,kde otca pri lyžovaní dolinou skoro zasypala lavína z Javorákov,ja som sa iba bezmocne prizeral,našťastie ho to tesne minulo.Prespali sme v TANAP-áckom zrube kde boli niektorí chalani z Horskej (Buro a Bohuš) a na druhý deň sme zišli do Javoriny.Potom sme s otcom zobrali doktorku Szabovú do Baranieho sedla odkiaľ sme zlyžovali cez Flašku na Brnčalku.Nakukol som aj do nejakých ľadov (Veverkáč a spodný Grósz) a s Liborom sme vyliezli na záver zimy ešte dve cesty.Takú smiešnu dvojdĺžkovú na Dolného Kežmarského Strážnika-Ovčí stezka (IV) a Rebro na Drobnú vežu (III) z Veľkej Studenej doliny.
Text:Maroš Červienka